Vodopád Kawasan na ostrove Cebu

Autor: Aleš Tvrdý | 5.7.2017 o 18:56 | (upravené 6.7.2017 o 4:59) Karma článku: 5,12 | Prečítané:  1714x

Z januárovej cesty po Filipínach, som sa naposledy venoval ostrovu Bantayan. O tom, ako sa naň dá dostať, si môžete prečítať v predošlom článku. Takže poďme na to!

Táto destinácia už je viac známa aj napríklad z dovolenkových katalógov. Cebu patrí medzi navštevované miesta z viacerých dôvodov. Jedným z nich je určite aj to, že patrí medzi tie väčšie. S tým sú priamo spojené viaceré fakty:

  • Viac atrakcií
  • Viac turistov
  • Menej súkromia

Zvažoval som teda, či Cebu využijeme len, ako prestupovú zastávku na ďalšie ostrovy, alebo si tu aj niečo pozrieme. Po niekoľkých hodinách vŕtania sa kadejakými webmi, blogmi a YouTube videami som napokon našiel pár miest, kde sme si teda naplánovali zastaviť sa.

Dá sa povedať, že boli len dve a boli od seba dosť vzdialené. Ale ako to už pri cestovaní niekedy chodí, tak na pekné veci proste niekedy vedie ťažšia cesta, no o to viac potom chutí samotný cieľ. Tak nejak to je asi aj v živote a nie len počas túlania sa svetom. Takže v itinerári mi svietilo za lomítkom pri názve Cebu toto:

  • Vodopád Kawasan
  • Potápanie Oslob

Na Cebu sme vystúpili z lode, ktorá tam prišla zo spomínaného Bantayanu. Prístav Hagnaya je na severe a potrebovali sme sa nejakým zázrakom dostať na juh k vodopádu Kawasan. Bolo už podvečer a v prístave sa o vychádzajúcich pasažierov z lode trhali šoféri všetkých možných presúvacích prostriedkov, ako supy o korisť. Nemali sme moc nazvyš čas, lebo hneď ráno bol plán ísť k vodopádom Kawasan. Preto sme dali do kopy najskôr hlavy, aby sme neskôr mohli prikývnuť na nie moc výhodnú cenu jednému šoférovi dodávky, ktorý nás tam zobral za 5000 PHP.

Počas niekoľkohodinového presunu sme tak mali dosť času na ako taký oddych. Do malej dedinky, ktorá bola našou cieľovou zastávkou sme dorazili krátko po polnoci. Bola taká prázdna, že ani pouličné psy tam nedorazili. Doteraz nechápem, akým zázrakom, ale náš šofér zohnal nejakého týpka, ktorý nám po finančnej dohode sľúbil, že nás hneď vezme do hostela kúsok od vodopádu.

Bolo to skvelé riešenie, lebo v tú nočnú hodinu som už poškuľoval aj po okolitých lavičkách a v mysli si búkoval nejaké suché miesto, kde sa do rána prespíme. Ten vedúci nám s namosúreným výrazom v tvári nič poriadne nepovedal. Len mávol rukou, aby sme ho nasledovali. Zapol malé svetielko, ktoré ožiarilo akurát tak konce jeho špičiek na nohách a pobral sa niekam smerom do lesa. Ak by sme nešli za ním, tak ho už asi nikdy neuvidíme. Rýchlo sme teda vzali batohy a poďme za ním do toho lesa.

Malá blatená cestička sa krútila lesom do neznáma. Keď som začul rieku, tak som sa potešil, že ideme zrejme dobre lebo pri vodopádoch predsa nejaká tá voda tečie. Radosť netrvala dlho, lebo onedlho tá rieka zasa zmizla. Po zhruba 50 minútovom pochode za tým čudákom sme začali počuť, ako rastie hluk padajúcej vody. Super, sme na dobrej ceste! No a onedlho sme už aj boli pri spomínanom hosteli.

Nocľah nebol vôbec drahý a náš sprievodca dokonca vystrúhal aj úsmev na perách, keď dostal tringelt za jeho ochotu v noci sprevádzať skupinku slovenských zlodejov nočného pokoja. Všetci okrem mňa sa vrhli do postele, aby boli ráno pripravený na ďalší deň. Mne to proste nedalo. Nemohol som vydržať až do rána a len počúvať, ako tam ten vodopád duní. Koniec koncov, vedel som aký je krásny, lebo som ho naplánoval a už som sa s foťákom aj statívom driapal k nemu za sporého osvetlenia, ktorému som pomáhal telefónom. Čo to som stihol a onedlho som zaľahol aj ja.

Vedel som, že cez deň budú k vodopádu tiahnuť návaly turistov, ako nemecký vojaci na Moskvu, a preto som toho moc nenaspal. Pred šiestou ráno som si tak doprial ďalšie rande s Kawasanom. Rovnako, ako aj pri tom nočnom, sme tu boli sami. Len on a ja. Tento čas som využil na fotenie a on mi dokonale pózoval.

S pribúdajúcim časom sa začali objavovať aj prví turisti, ktorých bolo čoraz viac. Keď už ich tam bolo viac než dosť, tak som odložil foťák a doprial si raňajky v jednom z bufetov, ktoré sú hneď vedľa Kawasanu.

Toto miesto nie je len o jednom vodopáde. Na rieke, ktorá cez neho preteká je veľa ďalších väčších alebo menších vodných atrakcií. Preto tu celkom spoľahlivo fičí kaňoning. To znamená, že sa dá zaplatiť sprievodca a ten zoberie odvážlivcov na vodný trek plný skvelej zábavy a atrakcií.

Za poplatok je možné naskočiť aj na bambusovú plť a nechať sa osprchovať priamo pod Kawasanom. Mne sa to podarilo prekabátiť. A ako?

Takto:

Okrem mňa sa všetci ostatní z našej slovenskej skupinky pobrali práve na kaňoning. Ja som ho pred časom absolvoval v Dominikánskej Republike a tak som ho na Kawasane vynechal. Tento čas som chcel stráviť fotením v prírode okolo rieky. Takisto som sa chcel okúpať v jazierku pod Kawasanom. No a samotná finta spočíva práve v tom jazierku. Keďže je to verejné miesto tak sa tam môže slobodne plavočiť. Tváril som sa tak aj ja, túlal som sa tam, ako rybka v novom akváriu. „Zhodou okolností“ som sa motal práve okolo miesta, kadiaľ vchádza plť pod vodopád. No a keď už tam bola, tak som sa rýchlo zavesil na koniec tej plte a len sa nechal oplieskať tou masou vody. Poviem vám je to fakt sila, lebo do hlavy som dostal také bomby, ako keby som bol v ringu s Klitchkom. Každopádne 300 PHP bolo vo vrecku a ja som sa tváril zas raz o niečo spokojnejšie.

Keď sa vrátili moji ostatní parťáci, tak sa mi stihli pochváliť, že okrem super kaňoningu Majlo stratil telefón so všetkými fotkami, ktoré tam do toho dňa poctivo zbieral z celého výletu. Takže, ak tam pôjdete a nájdete ho (telefón a nie Majla, lebo ten už je spokojný doma na SK), tak mi dajte vedieť a pošleme mu to. Určite sa poteší.

S ďalšími skvelými zážitkami sme sa mohli presunúť ďalej. Smer Oslob. No a čo všetko sme videli, zažili a pochopili, si dáme vedieť nabudúce. Dovtedy môžeš tento článok ukázať svojim kamošom napríklad vďaka zdieľaniu. Ak chceš vidieť ďalšie zážitky z ciest tak si pozri môj blog Photo and Traveling a nič ti neujde.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

O župu, ktorá sa rozprestiera od Moravy po Maďarsko, má záujem len šesť kandidátov

Trnavskému kraju robia dobré meno kúpele, víno, ale aj golfové ihriská.

SVET

Svätá vojna v českej politike. Ako Okamura bojuje o voličov

Má japonský pôvod, tak predsa nemôže byť rasista.


Už ste čítali?