Demänovská dolina
Aj táto lokalita je stále v regióne Nízkych Tatier, takže netreba ísť ďaleko. Zo všetkého, čo sa tu dá vidieť, som však vybral múzeum liptovskej dediny v Pribyline. Za mierny poplatok sa dá cestovať v čase. Konkrétne do minulosti. Myslím, že to je dobrý obchod lebo staré domce s dobovým interiérom a okolím sú naozaj veľmi pekne nainštalované a pripomenú tak to, o čom mi vždy rozprávali starí rodičia.
Určite sa oplatí pozrieť aj najväčší drevený kostol na Slovensku, ktorý je v obci Svätý Kríž alebo sa proste len tak poflakovať niekde lesom a užívať si tú krásu čistej prírody.
Slovenský raj
Plán bol taký, že si urobíme nejaké ľahké treky a spolu aj s Julkou si toho nenaložíme veľa. Proste relax, romantika, wellness... Veď vieš, ako to myslím.
Toto všetko platilo len dovtedy, kým sme nezistili, prečo sa Slovenský raj volá tak, ako sa volá! Z krátkych a ľahkých prechádzok sa stali celodňové pochody. Ako to už na našich spoločných výletoch s Julkou býva, tak nás na Prielome Hornádu zastihla poriadna búrka s bleskami, ako na dobrej techno párty.
Keď už sme večer po tme nič nevideli, tak nás z čierno čiernej tmy zachránil nejaký chatár a poradil, ako a kam si zavolať taxík. Upozornil nás aj na to, že možno pre nás nikto nepríde, lebo miestni komici si takto radi zo šoférov strieľajú a preháňajú ich niekoľko desiatok kilometrov dlhú cestu k bývalej rómskej osade Letanovce.
Pre nás našťastie auto večer po tme prišlo a unavených doviezlo do hotela. A vieš prečo nám šofér veril a prišiel po nás? Čítaj ďalej a dozvieš sa.
Nízke Tatry
Vždy sa mi páčila cesta na východ Slovenska. Najmä ten úsek, kde som na ľavej strane videl Vysoké Tatry a na pravej strane zasa Nízke Tatry. Veľakrát som nestíhal sám so sebou pozerať sa na tú stranu, ktorá sa mi páčila viac.
Keď sa mi konečne podarilo dostať aj do Nízkych Tatier, tak , ako to už asi býva na Slovensku pravidlom, tak možností tu bolo zasa viac než dosť. Tí, čo majú ťažký krok, by si mohli pozrieť napríklad Vrbické Pleso, okolo ktorého je príjemná prechádzka.
No ak si chceš do toho poriadne šliapnuť, tak to môžeš dať tak, ako aj my. Zdola až hore na vrchol Ďumbiera. Mysli však aj na počasie, nech ťa nechytí búrka niekde v lese, ako nás.
Veľká Fatra
Z nenápadnej dedinky Liptovské Revúce sa začína ešte nenápadnejšia cestička niekam nahor. Netrvá dlho a zmizne aj tých pár malých domcov, ktoré sú okolo nej. My sme tu boli v zime a za dedinou sme tak križovali rozľahlé polia, ktoré oddychovali pod bielou perinou, do jari, aby znovu obdarovali šikovné a pracovité ruky tých, čo sa o ne s láskou starajú.
Spánok sa dá pohodlne vyriešiť v chate pod Borisovom, ale naša voľba bola trochu epickejšia. Noc sme prečkali v malej drevenej nocľahárni, ktorá skôr pripomínala veľký bunker. Takéto miesta sú práve tie, ktoré sa zapíšu medzi tie najkrajšie spomienky.
Ráno, ak sa počasie nenahnevá, tak sa podarí krásny výstup na najvyššiu horu celej Veľkej Fatry (Ostredok) a odtiaľ je pohľad viac, než znamenitý.
Chleb
Neviem prečo, ale keď som tu išiel po prvýkrát, tak som to bral len, ako nejakú obyčajnú túru. Už hneď počas cesty k Chlebu, som však rýchlo svoj názor zmenil. Neviem ani to, prečo som si toto miesto tak zamiloval a navštívil ho odvtedy už niekoľkokrát. Zakaždým je to skvelý únik od civilizácie, obohatený o krásne momenty, ktoré sa dajú nájsť len v prírode.
K dokonalosti celého tohto miesta, nechýba asi nič. Čerešničkou na pomyselnej horskej torte, je chata pod samotným Chlebom. Tu sa dá za pár eur prespať v spacáku v podkroví. To najväčšie čaro sa však skrýva v jej kuchyni. Tu sa pripravujú tak neuveriteľne úžasné slovenské tradičné dobroty, že sa mi o nich niekedy aj sníva.
Hrebeňovka cez Poludňový grúň
Keďže sa k tomu Chlebu treba aj nejako dostať, tak asi najlepší variant, je túra cez Poludňový Grúň. Z tejto cesty sa tak dá urobiť krásna hrebeňovka. Mnohokrát som si počas nej spomenul na zábery z filmu Statočné srdce, kde sa Mell Gibson prechádzal po podobnej krásnej prírode.
Tu na tejto ceste je okolie naozaj, ako na dlani. Okrem iného som si tak mohol vychutnať aj skvelý pohľad na Veľký Rozsutec, ktorý takmer celý čas dával pozor na to, kadiaľ kráčam.
Liptovská Mara
Asi miliónkrát som videl fotku malej kaplnky pri brehu Liptovskej Mary a v pozadí so štítmi Vysokých Tatier. Vždy som chcel ten pohľad vidieť aj na vlastné oči, lebo sa mi veľmi to miesto páčilo. No a ako som na tom teraz, keď som už konečne toto miesto navštívil? Podobne. Rozdiel je akurát v tom, že ma už netrápi, to že tu mám absenciu.
Teraz viem to, že tu chcem prísť aj nabudúce. S tým rozdielom, že sa zrejme zastavím niekedy večer a budem dúfať, že mi nad hlavou bude svietiť hviezdami posiata obloha.
Kvačianská dolina
Na okružnej ceste okolo Slovenska, ktorú som absolvoval keď som bol naposledy doma, som navštívil aj toto miesto. Skôr, ako som sa tam však dostal, bolo treba absolvovať krásnu prechádzku cez les a prírodný kaňon. Po zhruba 50 minútovej ceste nenáročným terénom, cez nádhernú prírodu, som sa dostal do cieľa.
Medzi vysokými skalami a lesmi sa nachádza malá dolina. Okolo nej je pár vodopádov, ktoré sú vytvorené či už človekom alebo prírodou.
V krištáľovo čistej vode je najmä počas letných dní, príjemné osviežiť sa. Aby toho nebolo málo, tak po prúde rieky sa nachádza starý a stále funkčný mlyn. Celé jeho okolie je skutočne veľmi príjemné miesto na oddych a relax. Okrem tohto skvelého prostredia sa tu aj varia naozajstné slovenské domáce špeciality, takže odtiaľto hladný určite neodídeš.
Vodopád Skok
Prvou z dvojice tatranských trekov je práve toto miesto. Zbožňujem vodopády a zrejme aj preto sme sa k nemu vybrali. Na internete som si pozrel, ako vyzerá a išli sme. Ani vo sne mi nenapadlo, že to, čo som videl práve na fotkách je od reality na míle ďaleko. Zábery boli pekné, no realita bola priam fantastická.
Cesta k samotnému vodopádu podľa mňa patrí medzi tie jednoduchšie a zvládne ju takmer každý. Ak by to predsa len niekoho „bolelo“, tak ako dokonalé bolestné mu bude pohľad na jeden z najkrajších vodopádov, ktoré na Slovensku máme.
Roháčske plesá
Druhého z dvojice Tatrancov nájdeš na západe pohoria. Už len samotná cesta k Roháčskym plesám je radosť. Dočítal som sa niekde, že to je ľahký trek aj pre deti a dôchodcov. No po jeho absolvovaní, si veru neviem predstaviť, ako by sa tam napríklad škriabala moja mama s otcom a to ešte nie sú vo veku dôchodcov.
Avšak, keď sa podarí prísť až hore, k najvrchnejšiemu plesu, tak každý rýchlo pochopí, že to všetko stálo za to. Ak si chceš pozrieť, ako som to opísal podrobnejšie, tak si pozri môj predošlý článok práve z Roháčov (klik).
Jazero Ontário
Dá sa povedať, že na toto miesto som sa dostal, ako slepá kura k zrnu. Na ceste z Kysúc na Liptov som nechcel zvoliť diaľnicu, ale cestu, kde uvidím aj niečo nové. Netrvalo dlho a kúsok za Martinom sa z ničoho nič po mojej ľavej strane začali pomaličky dvíhať jemné kúdole rannej hmly, ktorá sa pomaličky plazila po hladine jazera, o ktorom som pred tým nikdy nepočul.
Jasné, že som hneď zastavil a doprial si tu skvelé ranné brieždenie. Odvtedy viem, že každá moja nasledujúca cesta bude opäť viesť práve okolo Ontária.
Jánošíkove diery
Pýcha našej histórie, symbol, ikona a možno pre mnohých aj idol. Jánošík má na Slovensku pevné miesto a ťažko povedať, či sa niekedy niekomu podarí ho odtiaľ vymazať. Tak, ako on robil častokrát dych berúce skutky, ktoré boli najmä v duchu spravodlivosti, tak aj Jánošíkove Diery v Malej Fatre sú azda tým najlepším miestom, kam sa vybrať počas celého roka.
Cez leto to je miesto, kde je dokonalý únik pred horúcimi slnečnými lúčmi a v zime sa zas premení na ľadové kráľovstvo. Treba byť však veľmi opatrní, lebo zamrznutá voda by mohla napáchať veľa bolesti.
Šútovo
Keď sme ako puberťáci toto miesto objavili spolu so staršími kamarátmi, tak sme si ho hneď zamilovali. Niekdajší lom horniny sa potom, ako ho zaplavilo, rýchlo stal dokonalým miestom pre letnú zábavu.
Nekonečné stanovačky, opiáše, letné lásky, kopec zábavy, hlasná hudba... To všetko je pre mňa synonymom práve pre Šútovo. Každé leto som sa tešil na to, ako tu prídem zas a budem blázniť minimálne tak, ako aj to leto predošlé. Vedel som, že kúsok odtiaľto je vraj aj veľmi pekný vodopád, no akosi popri všetkej tej zábave mi naň nikdy čas nezostal.
Nakoniec sa to však podarilo a vybral som sa tam sám. Ak by som išiel opäť s kamarátmi, tak by som sa k nemu možno znovu nedostal.
Ty si to naozaj dočítal až na úplný koniec? Paráááda, veľmi si ma potešil! A teší ma aj to, že ti nie je ľahostajná ani turistika na Slovensku.
No a ako to bolo v tom Slovenskom raji? Prečo pre nás ten taxikár prišiel? Bolo to celkom jednoduché a celkom nás to pobavilo. Keď mu Julka volala a objednávala ho, tak v telefóne počul prízvuk, ktorý nie je identický pre domácich.
Takže ďakujeme za to, že na Slovensku máme aj východniarov a ich krásny dialekt, ktorý je pre niekoho jedinečný a pre niekoho odstrašujúci. Nám však pomohol a boli sme zaň vďační.
Ak ťa zaujíma, ešte jedna lokalita, ktorá v tomto článku nie je, no nesmie chýbať na tomto zozname, tak o tomto malom bonuse píšem na svojom blogu photoandtraveling.com
Okrem ďalších fotografií, tam je aj trochu kritiky, takže možno so mnou celkom súhlasiť nebudeš.
