Vždy, keď som si predstavil alebo spomenul na Hong Kong (HK), tak sa mi vynorili spomienky na malinký štát, rozložený po viacerých ostrovoch. Kvôli jeho obmedzenej ploche a veľkému počtu obyvateľov, sa tu takmer predbiehajú budovy v tom, ktorá bude najvyššia.
Pri pohľade zhora mi pripomínal bývalá britská kolónia chrbát ježka, ktorého pomyselné pichliače tvoria práve výškové budovy. O tieto, mnohokrát, dych berúce pohľady tu nie je núdza. Stačí si vybehnúť na niektorý z kopcov, objednať si dobré počasie a už sa len kochať.
Pred pár dňami som sa z HK vrátil opäť. Bola to moja, v poradí, už štvrtá návšteva. Neviem prečo, no akosi mi to tu prirástlo k srdcu. Avšak na tejto poslednej ceste som sa rozhodol skúmať aj niečo iné, ako obvykle. Hon za krásnymi fotkami a neobjavenými miestami, som vymenil za stretnutia s ľuďmi, ktorí si s pýchou hovoria:
„My nie sme Číňania! My sme obyvatelia Hongkongu!“
Urobil som tak preto, lebo som sa chcel dozvedieť viac o tom, aké to je byť domácim, v takejto krajine. Dohodol som si teda večeru s Karen (24) a Simi (26), aby som ich mohol vyspovedať. Samozrejme, že každý má na vec iný uhol pohľadu a niekto sa s ich názormi stotožniť môže, iný zas nie. Tak to má zrejme byť.
To, že plocha HK je obmedzená, je jasné každému. No to, že to pociťujú na vlastnej koži každý deň, mi nikdy nenapadlo. Karen mi povedala, že kúpiť si tu byt je takmer až nemožné. Ceny sú pravdepodobne najvyššie na celom svete. Preto ešte stále, aj vo svojich 24 rokoch býva v rodičovskom byte spolu aj s bratom.
Priznala, že ona to má ešte fajn, ale Simi to má horšie. Tá tiež býva v rodičovskom byte svojho priateľa, no spolu s ďalšími siedmimi ľuďmi. Byt nie je vôbec veľký, takže tam majú celkom „dusno“. Ak sa dievča rozhodne bývať s partnerom a ten zrovna nezdedil milióny, tak je jej „povinnosť“ Nasťahovať sa k nemu. Bez ohľadu na to, koľko ľudí tam už je.
Ona by sa rada presťahovala, no jej priateľ striktne dodržuje kultúrne zvyky. „Vláda je veľmi bohatá, no kašlú na nás“ Už teraz je v Hongkongu veľa budov a momentálne/dlhodobo sa nechystajú žiadne zmeny k tomu, aby nejako pomohli mladým ľuďom osamostatňovať sa.
Karen nemá priateľa a preto je pre ňu ešte omnoho ťažšie odísť od mamy a dopriať si súkromie. Býva v časti New Teritory a za prácou musí dochádzať na ostrov Hongkong. Tým sa každý deň ukráti o 3 hodiny času, ktorý potrebuje na dopravu z a do práce! Aj napriek tomu, že v meste funguje veľmi dobre rozvinutá sieť podzemnej dopravy, tak sa domáci obyvatelia musia denno denne pasovať s dopravnými zápchami.
Tie v mnohých prípadoch nespôsobujú autá, ale davy ľudí, ponáhľajúcich sa za prácou alebo rodinou. Keď sa k tomu ešte pridajú aj turisti, ktorí do tejto exotickej krajiny radi zavítajú, takisto, ako aj ja, tak to je naozaj celkom slušná tlačenica.
„Vieš, to máš tak, na ostrove Hongkong sa dá najlepšie zarobiť a preto musím dochádzať.“ No aj tak sa jej to podľa jej slov viac oplatí, ako by mala sama platiť nájomné. Pracovná doba tiež nie je závidenia hodná. Je celkom normálne, že týždenne sa robí 6 dní po 9-10 hodín. Nie je však nič neobvyklé, keď sa pracuje aj 14 hodín denne.
Tu v Hongkongu sa dá zarobiť naozaj dobre, no nemáme čas tie peniaze minúť, lebo sme stále v práci alebo do nej dochádzame, tvrdí Karen. Ak by chcela kľud, tak musí cestovať niekam do zahraničia, aby sa necítila tak stiesnená, ako keď je doma.
Ceny bytov na prenájom sa naozaj rôznia. Avšak ak chce niekto väčší byt, o rozlohe cca 40m², tak ho to mesačne stojí na zhruba 2000€ (na ostrove Hongkong). To mi potvrdil aj Jimmy, ktorý je síce z Francúzska, no do HK sa presťahoval za prácou, v septembri minulého roku.
Najvýznamnejšie časti HK, Kowloon a Hongkong rozdeľuje morská zátoka. Z jedného brehu na druhý sa dá dostať buď metrom alebo loďou, ktorá to zvládne za pár minút a zhruba 0,2€. V Kowloone je okrem nových a ultramoderných budov možné vidieť aj staršie, zachovalé stavby, ktoré pripomínajú časy minulé. Presný opak je na opačnej strany zátoky. Tu sa zozbierali takmer všetky najznámejšie značky sveta, aby každý deň predvádzali svoj lesk.
Krátke video z cesty po Hongkongu
https://www.facebook.com/photoandtraveling/videos/1629687250485188/
Jimmy býva práve tu v tejto časti. Povedal mi aj to, že sa jedného dňa rozhodol počítať luxusné autá, ktoré ho počas cesty do práce obídu. S úsmevom na tvári skonštatoval, že ho to rýchlo prešlo, lebo zrejme celú cestu, by nerobil nič iné, len rátal tie autá.
Karen mi ešte prezradila aj to, že miestne dievčatá priam zbožňujú cudzincov/belochov. Mnohé z nich sa naivne domnievajú, že to je ich princ na bielom mercedese a vydajú sa za neho. Dokonca aj mne a to stalo. Len tak, som sa motal v meste, keď ma na ulici zastavila žena o pár rokov staršia odo mňa. Po pár zdvorilostných otázkach mi neváhala navrhnúť bezplatné stretnutie na mojom hoteli.
HK som si mi teda zaradil takisto medzi tie krajiny, ktorým je enormný kontrast, na životný štýl viac než sympatický. Na jednej strane brehu sa ľudia tlačia v malých bytíkoch, lebo si nemôžu dovoliť vlastné bývanie a na druhom brehu, tej istej zátoky sa takmer predbiehajú v tom, kto sa bude viacej blyšťať.
Každopádne to nič nemení na tom, že sa tu zasa rád vrátim a navštívim domácich, aby mi opäť porozprávali niečo zaujímavé, čo mi doma na Slovensku možno ani nepoznáme.
