Ľudská ZOO

Autor: Aleš Tvrdý | 9.12.2019 o 16:15 | Karma článku: 2,57 | Prečítané:  946x

Ženy z kmeňa Karen, nesmú opustiť svoju dedinu. Ešte prednedávnom nemohli chodiť do škôl alebo nemocníc. Situácia veľmi pomaličky zlepšuje. Stále však platí to, že ak chcú zostať, na území Thajska, nesmú opustiť svoju dedinu.

Tak ako všetko čoho je postupne viac, tak aj cestovanie so sebou prináša negatívne skúsenosti. Potom ide už len o to, či sa k veci postavím zodpovedne alebo sa budem tváriť, že nič nevidím. Respektíve, že nič nechcem vidieť. Mnohokrát poslúži internet, ako dokonalý nástroj na to, aby som si urobil veľmi dobrý prieskum. Dá sa zistiť mnoho informácií a na základe nich, sa rozhodnem, či sa vyberiem tam kam plánujem alebo nie. Niekedy to nestihnem a rozhodujem sa za pochodu. Inokedy to zas odfláknem a trochu neskoro prídem na to, že som sa niekam trepal celkom zbytočne. Moja chyba.

Na poslednej ceste som bol opäť, v Thajsku. Daný výlet tam začal a o pár týždňov, som sa tam vrátil. Preto som si naplánoval, že sa pôjdem pozrieť do hôr, na severe, kde žije kmeň Kayan/Karen. Je známy aj pod menom „Kmeň žien s dlhým krkom“ (preklad: long neck tribe). Chcel som sa k ním vybrať a skúsiť si ich nafotiť. Videl som už viacero fotografií, kde sú tieto ženy. Takisto aj dokumentárne filmy. Práve preto som si ich chcel ísť pozrieť aj ja. Lenže práve v tomto prípade, som neurobil prieskum a potom som zistil to, čo som dovtedy nevedel.

Na svojich cestách naprieč ktoroukoľvek krajinou dodržiavam niekoľko zásad. Aby som zbytočne nevypisoval plno bezduchých viet, tak prejdem rovno k veci. Snažím sa cestovať tak, aby som dbal najmä na:

  • Environmentálne prostredie
  • Humánne zaobchádzanie a jednanie s ľuďmi a zvieratami
  • Kultúrne zvyky a tradície danej lokality
  • Vlastnú bezpečnosť

Okrem toho je ešte viacero ďalších drobností, no s tým ťa teraz zaťažovať nehodlám. Vrátim sa k spomínanej ceste, ktorá končila v Thajsku.
Po prílete do Chiang Mai, som si našiel peknú kaviareň, otvoril laptop a začal hľadať spôsoby, ako sa dostať k ženám z kmeňa Kayan/Karen. Nedalo sa nevšimnúť si informácie aj o tom, že dedina, v ktorej žijú, je niečo ako ľudská ZOO. Hneď ma to zaujalo a už som pozeral najmä články tohto charakteru.

Po ich prečítaní som sa rozhodol, že daný kmeň nenavštívim, lebo nehodlám podporovať danú atrakciu/aktivitu. Nech to nazvem akokoľvek, podstata je jasná. Samozrejme ma mrzelo, že tie ženy neuvidím a nenafotím. Na druhej strane som veril, že to je pre dobrú vec. Prečo som sa vlastne rozhodol tak, ako som sa rozhodol? Dôvodov bolo hneď niekoľko.

Kto sú vlastne tieto ženy?

Svojej celosvetovo známej popularite vďačia najmä pre ich dlhé krky. Región severozápadného Thajska sa stal ich domovom po tom, ako utiekli pred násilím, zo susedného Mjanmaru (vtedajšej Burmy). Práve preto sú na severovýchode Thajska, lebo to je kúsok, od hranice s Mjanmarom.

Dievčatám a neskôr ženám, vo veku od 5 rokov, do 21 rokov pribúda každý rok, na krku, jeden zlatý kruh. Práve vďaka tomu, sú ich krky tak dlhé. Čiže od toho je odvodené pomenovanie „Long neck tribe“. Dá sa však nájsť aj ďalšie meno, ktorým sú označované, ako dračie dámy „dragon ladies“. Podľa obyvateľov tohto kmeňa, je žena s dlhším krkom viac príťažlivejšia, viac atraktívna, viac krásna. Preto často mávajú aj viac kruhov na krku. Tie sa nosia počas celého roku. Len párkrát za rok sa môžu z neho sňať. Je to zhruba na 4 hodiny, pretože dospelé ženy by si bez týchto kruhov mohli ľahko zlomiť väz. Sňatie kruhov je jedinečná udalosť a môžu ju vykonávať len ženy z dediny. Kmeň Karen žije len na severovýchode Thajska a v Mjanmare. Nikde inde na svete. Preto sú tak jedinečné. Vidieť ich naživo v Thajsku je možné. V susednej krajine nie. Teda nie je to tak jednoduché.
Pôvodne boli tieto ženy farmárky, no dnes je ich príjem tvorený výlučne len z turizmu. Takže áno, prežívajú práve vďaka tomu, že tam chodia turisti.

Ako sa to stalo?

Keď zistila thajská vláda, že na ich území sú ženy z kmeňa Karen, tak si rýchlo spočítali, koľko je 1+1. Prišli s nápadom, ktorý mal oživiť turizmus v danom regióne. Preto dali týmto ženám víza, povolenie na pobyt a takisto trochu pôdy. Tam im postavili bambusové domčeky, aby mali kde bývať. Následne ich nafotili vo farebnom oblečení, ktoré na fotkách vyzerá atraktívne a vycapili do turistických katalógov.

Dúfajúc v to, že zahraniční turisti budú ochotní zaplatiť za to, že sa odfotia s týmito exoticky vyzerajúcimi ženami, sa poženú práve na sever Thajska. Zámer je jedna vec, realita druhá. Tak to už chodí a nestalo sa to po prvýkrát. Vznikla tak aj tzv. „ľudská ZOO“.

Ženy z kmeňa Karen, nesmú opustiť svoju dedinu. Ešte prednedávnom nemohli chodiť ani do škôl, k lekárovi alebo do nemocníc. Údajne sa situácia postupne, no najmä veľmi pomaličky zlepšuje. Stále však platí pre ne to, že ak chcú zostať, na území Thajska, tak nesmú opustiť svoju dedinu. To sa im podarí len s povolením, ktoré sa nevybavuje zrovna najľahšie. To je daň za to, že dostali víza do krajiny, kam utiekli pred prenasledovaním, vo svojej vlastnej vlasti.

Už ti nič neújde! Sleduj moje cesty nie len z Thajska, ale aj z ostatných krajín. Príspevky z Instagramu sú plné informácií, z aktuálnej lokality, kde sa práve nachádzam. Práve teraz to je Taiwan.

Z mesta Chiang Mai sa pravidelne, každý deň, organizujú výlety skupín, ktoré ráno nastúpia do minivanov a zažijú tak cestu za zážitkami. Jedným z bodov tejto cesty, je aj návšteva dediny, kde žije kmeň Karen. Ja som si plánoval prenajať skúter a urobiť si výlet sám, podľa seba. Po zistení informácií o tom, ako to chodí na mieste zvanom ľudská ZOO, som však zmenil plány.

Ženy z kmeňa Karen dnes v dedine predávajú, na miestnom trhovisku, rôzne suveníry. Tie, ktoré sa vyrábajú v Číne a predávajú krížom-krážom po celom Thajsku. Oblečené do farebných krojov, so zlatými kruhmi na krku sú top lákadlo pre všetky fotoaparáty v širokom okolí. Za vstup, do tejto dediny sa platí. Tieto peniaze nejdú ženám z kmeňa. Tie si zarábajú predajom suvenírov.

Prečo „ľudská ZOO“

Všetko by to bolo ako tak v poriadku, resp. nič extra, čo nie je vidieť aj na iných miestach po svete (teoreticky). Odhliadnuc od toho, že sú tieto ženy takmer väznené, na mieste, ktoré síce dostali, ako nový domov, no stal sa ich klietkou. Ďalší významný faktor, ktorý ma od návštevy tohto miesta odradil, bolo to, ako sa správajú práve tí, čo im pomáhajú prežiť. Mám na mysli turistov.

Mnohí z nich si akosi myslia, že keď zaplatia nejaké vstupné, tak si zaplatili aj za to, aby mohli robiť hocičo, čo im napadne. Dennodenne sa teda v tejto dedine stáva to, že turisti lezú do príbytkov dedinčanov bez toho, aby sa na to čo i len spýtali. Bez akéhokoľvek povolenia alebo spýtania sa na súhlas sa vešajú po ženách a robia si „cool“ fotografie. Jednou vetou, správajú sa k týmto ženám, ako keby to boli atrakcie bez duše alebo nároku na dôstojnosť.

„Koniec koncov, nemám sa čomu čudovať, veď si za to zaplatili a teda môžu si to dovoliť“ To si zrejme myslia títo jedinci, no nesúhlasím s tým.

Pomenovanie „ľudská ZOO“ som nevymyslel ja. Nehodlám nikoho poučovať o tom, čo má alebo nie, ako sa má správať alebo ako nie. Každý nech rozhodne tak, ako uzná za vhodné sám. Po dlhom váhaní a premýšľaní som sa rozhodol, že nenavštívim tento kmeň. Pripravil som tak ženy z kmeňa o malý zárobok. To zrejme prežijú. Urobil som však tak kvôli tomu, že ich rešpektujem a vážim si ich. Prajem im slobodu, pokoj a najmä to, aby mali kľud. A čo prajem všetkým tým turistom, ktorí si idú tieto krásne ženy odfotiť? Len toľko, aby mali pekné fotografie, no najmä nech myslia aj na to, že fotka musí mať ducha. Toho tam zachytia možno vtedy, ak osobu, ktorú chcú nasnímať budú rešpektovať a budú dbať na to čo chce práve aj ona.

Ak ťa zaujíma Thajsko viac, tak si pozri ďalšie články, na mojom blogu. Publikujem tam zážitky, z ciest, po svete. Stačí jeden klik a máš to pred očami aj ty.

Nech sú aj tvoje cesty fajn!

Aleš

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček šéfredaktorky

Stačilo krátke prepáčte, naletel som volavke

Krajina má právo na politikov, ktorým môže veriť.


Už ste čítali?