Xian. Veľký príbeh, malého mesta

Autor: Aleš Tvrdý | 24.3.2020 o 11:00 | (upravené 24.3.2020 o 11:58) Karma článku: 5,15 | Prečítané:  1707x

Trošku preskočíme udalosti, lebo prvých vykopaných vojakov, dedinčania obesili a potom znovu zakopali. Okolo Terakotovej armády je zrejme stále dosť veľa zaujímavých príbehov. O tomto však veľa ľudí nevie.

Xian je malé mesto. Aby bolo jasné, hneď od začiatku, tak pojmom „malé mesto“ sa myslí mesto v Číne. Nie na Slovensku. Pre zjednodušenie to je také mesto, ktoré má len pár miliónov obyvateľov. Čiže viac ako celé Slovensko. Ak sa zamýšľaš, ako tam potom vyzerá dedina, tak ti pomôžem. V Čínskej dedine si spokojne nažíva niekoľko desiatok tisíc ľudí. Majú tam aj tie celosvetovo známe fastfoody, obchod s „jablkovou“ elektronikou…  Toto však platí pre rozvinutú oblasť Číny. Čiže východnú časť krajiny. Úvod už teda máme za sebou, poďme na to hlavné, kvôli čomu dnes píšem.

Veľmi dávno, keď ešte ani starý otec, môjho starého otca netušil, že niekedy bude na svete krajina, ktorá sa bude volať Čína, bolo na ďalekom východe veľmi slávne mesto. Niekdajšie centrum celej ríše a zároveň aj sídlo samotného cisára. Dnes ha na mape nájdem pod názvom Xian. Zažilo rozmach, ale aj úpadok. Potom doslova zmizlo pod zemou na to, aby ho o stovky rokov opäť objavili.
Práve vďaka veľkolepému objavu, ktorý nemá na svete obdobu, sa do tohto 6 miliónového malého mesta, každý deň príde pozrieť takmer 45 tisíc turistov z celého sveta. Prečo chce každý vidieť Xian? Preslávili ho dve udalosti v minulom storočí. Ani jedna nebola plánovaná. Prvá je archeologický unikát a tá druhá je zasa dielom zhody okolností. Čo to vlastne bolo?

Súčasný Xian, bol začiatočný bod celej hodvábnej cesty, bývalé hlavné mesto ríše je viac než impozantný prívlastok pre mesto. To bola však dávna minulosť ešte pred 40 rokmi. Vtedy by tu zrejme veľa turistov aj tak nezavítalo. Zašlá sláva a ovocné sady v šírom okolí bolo to, čo sa zachovalo až do 70 tých rokov minulého storočia. Koniec tomu „obyčajnému“ mestu vybavili dvaja roľníci, ktorí chceli vykopať studňu.

V zhruba dvoch metroch pod povrchom, narazili na čudný objav. Nebola to voda, ale hlinený vojak. Tí dvaja vtedy ani len netušili, že našli niečo, čo zmení nie len ich životy, ale aj osud celej modernej Číny. Trošku preskočíme udalosti, lebo prvých vykopaných vojakov, dedinčania obesili a potom znovu zakopali.

Hneď po tom, ako sa na objav prišli pozrieť prvý odborníci sa vedelo, že to nie je vec náhody. Prvý čínsky cisár veril v posmrtný život a preto dal vybudovať obrovskú, hlinenú armádu. Tá ho mala strážiť práve po smrti, a preto ju dal neskôr zasypať. Armáda celé stáročia ležala nedotknutá pod zemským povrchom, až do vtedy, kým sa nešla kopať spomínaná studňa(1974).

Od vtedy až do dnes stále pokračujú archeologické práce, počas ktorých sa stále a stále odhaľujú nové objavy. Pred pár mesiacmi Čína vypustila do svet informáciu, že sa podarilo objaviť ďalšie zasypané vojsko. Keďže ide o čínsku vládu, tak by som túto novinku bral trochu s rezervou. V tejto krajine ľudia veľmi radi kopírujú. Takže (a to je len moja domnienka) ak by bol ten objav len tak „na oko“ tak by mam to ani moc neprekvapilo. Avšak s pôvodným svetovým dedičstvom sa spája aj veľmi milá príhoda. To je tá druhá vec, ktorá preslávila mesto Xian.

Keď sa celý svet dozvedel o tom, čo sa našlo v Číne, tak sa pomaly a iste začala táto správa šíriť na všetky strany a do všetkých kútov sveta. Objav to bol tak vzácny a významný, že si chcel Xian osobne prísť pozrieť aj samotný prezident USA. Vtedajšia hlava krajiny Bill Clinton sa teda nahlásil na oficiálnu návštevu a za jeden zo svojich bodov cesty, po Číne, si vytýčil aj to, aby sa mohol stretnúť s nálezcom Terakotovej armády (hlinené vojsko).

Clinton sa chcel s roľníkom aj krátko pozhovárať. Ten však po anglicky nevedel nič. Preto roľníkovi vopred povedali, čo sa bude diať a mal si to v angličtine nacvičiť, aby všetko vyzeralo tak, ako sa na významnú návštevu patrí.

Nenechaj si újsť ani príspevky z môjho Instagramu. Okrem čerstvých informácií v podobe krátkych videí, fotografií alebo textov, sa tak dozvieš aj zaujímavé tipy, z aktualnej lokality.

Inštrukcie boli jasné a mali byť aj zrozumiteľné. Prvá otázka prezidentovi bude „how are you?“(ako sa máš?) a druhá mala byť veta „thank you, I´m fine“(ďakujem, mám sa dobre). Tá druhá sa však farmárovi pozdávala veľmi ťažká a museli ju skrátiť. Zmenili ju teda len na krátke „me too“(aj ja).
Keď nastal deň „D“, všetko sa zdalo byť pripravené do posledného detailu. Clinton dorazil aj so svojim obrovským štábom. Prezident nahodil svoj americký úsmev, reportéri začali blýskať so svojimi fotoaparátmi a vtedy to prišlo.

Ten stres a ruch naokolo farmára celkom rozhodil. Úplne znervóznel. Nebolo už však cesty späť a o pár okamihov už stál zoči voči samotnému prezidentovi USA. Ten mu podal ruku. Ako prejav zdvorilosti a náznak toho, aký veľký objav sa mu podarilo objaviť. Keď sa Clinton spýtal prvú otázku, začala sa písať jedna z najzábavnejších historiek, tohto stretnutia.

Clinton sa spýtal farmára:
How are you?(Ako sa máš?).
Ten mu v panike odpovedal: Who are you?(Kto si?).
Clinton sa nenechal zaskočiť a hneď odpovedal, ako sa volá. Dodal aj to, že je prezidentom Spojených štátov amerických. Farmár už len dodal to, čo ho naučili:
Me too(aj ja).

Odvtedy alebo práve vtedy malo USA dvoch prezidentov, no len jeden z nich o tom aj reálne vedel. Všetko však dopadlo dobre. Po chvíľke smiechu, sa všetko vysvetlilo a Clinton si spokojne prezrel to, na čo tam vtedy dorazil.

Spomínaný roľník ešte aj dnes pracuje neďaleko miesta, kde je múzeum Terakotovej armády. V malom obchode so suvenírmi, sa fotí za poplatok s turistami a podpisuje knihu, kde je opísaný celý príbeh jeho nálezu. To je takisto oficiálna verzia. Pri mojej poslednej ceste do Číny (09/2019) som sa dozvedel aj to, že ten pán, ktorý tam s úsmevom podpisuje knihy a fotí sa s turistami (len s tými, ktorí si kúpia knihu), vlastne nie ten, za koho sa vydáva. Je to údajne podvod a marketing zároveň. Aj preto moc nedôverujem tomu, čo sa hlása v tejto krajine. Informácie sa tu zvyknú prerobiť do takej podoby, ktorá vyhovuje najviac.

Ak by si niekto myslel, že vláda farmárovi za tento svetový objav zaplatila tučnú odmenu a získal nejakú nehnuteľnosť, v meste Xian, tak sa mýli. Zinkasoval za to 30 Juanov, čo bolo v prepočte asi 5 amerických dolárov. Kto vie čo si o tom myslí farmár teraz, keď vidí, čo sa okolo jeho objavu za 40 rokov vybudovalo. Denne sa cez brány premelie cca 45 tisíc návštevníkov, ktorí zaplatia vstupné vo výške cca 9€. Asi si to vie prerátať.

Ak ťa zaujímajú aj ďalšie destinácie, nie len z Číny, tak ich nájdeš na mojom blogu o cestovaní photoandtraveling.com

Maj sa fajn, prajem pekné dni!

Aleš

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Világi: Štát by mal teraz podporiť všetkých. Nemáme čas

Slovenská rafinéria musí riešiť viacero problémov.


Už ste čítali?