Ako vznikli fotografie pre National Geographic

Autor: Aleš Tvrdý | 2.6.2020 o 5:02 | Karma článku: 4,69 | Prečítané:  906x

Na niektoré cesty sa vyberám spontánne, no mnohé si však dokonale plánujem. Destinácie, kam sa vyberám sú veľakrát výsledkom podrobného študovania lokality, z máp alebo internetom dostupných informácií.

Nemám presný návod, ktorým sa to podarí tak, ako keď si kúpiš nábytok z Ikea a skladáš ho podľa priloženého manuálu. Tak to nefunguje. Žiaľ a zároveň aj našťastie. Keďže sa mi podarilo publikovať viacero fotografií, ktoré si všimli práve editori, z dnes už neexistujúceho portálu National Geographic / Yourshot, tak viem ako som ich vyrobil. Práve o tom je tento článok. Chcem sa podeliť o to ako som plánoval fotografovanie niektorých lokalít a následne publikoval zábery, ktoré neunikli pozornosti práve editorom z National Geographic.
V texte teda nájdeš moju vlastnú skúsenosť s tým, ako som sa na fotografovanie pripravoval alebo ako fotografie upravujem.

Ak radšej počúvaš ako čítaš, tak som nahral celý článok do záznamu. Klikni tu a kľudne si zvyšok textu vypočuj

Na niektoré cesty sa vyberám spontánne, no mnohé si však dokonale plánujem. Destinácie, kam sa vyberám sú veľakrát výsledkom podrobného študovania lokality, z máp alebo internetom dostupných informácií. Keď už mám v tom jasno, kam pôjdem, tak hľadám na internete fotografie, ktoré vznikli v danej oblasti. Hľadám jednak zaujímavé miesta, z okolia, ale aj pekné zábery, ktoré ma oslovia. Pozerám si práce fotografov, ktorí už tie miesta fotili predo mnou, no takisto robím aj jednu rutinnú záležitosť.

Do Google zadávam vždy presné kľúčové slová, ktoré mi nejedenkrát pomohli. Najlepšie to však bude zrejme uviesť na príklade. Síce nejde o žiaden zázrak, ktorý by predomnou ešte nikto nepoužil, no skutočne mi tento postup už veľakrát pomohol. Rád však zistím aj niečo nové, čo používaš ty. Kľudne mi daj vedieť, dole pod textom.

Keď som išiel napríklad, na ostrov Jáva (Indonézia), tak som samozrejme hľadal zaujímavé miesta, ktoré som plánoval navštíviť. Keď som ich už mal, a vedel som, že sa tam vyberiem, tak som hľadal inšpiráciu, na internete. Chcel som sa vybrať do jaskyne Goa Jomblang a chcel som byť pripravený. Teraz prichádza ten okamih, ktorý je veľakrát pre moje fotenie kľúčový. Spúšťam Google a píšem slová: Goa Jomblang National Geographic. Tým sa veľakrát stane to, že sa mi zobrazia fotografie z miesta, ktoré boli nejako spojené práve so známou redakciu, o ktorej sníva mnoho fotografov, z celého sveta. Som jeden z nich (ten čo sníva). Takto to robím pravidelne, ešte skôr ako sa vyberiem na hocijakú foto cestu. Samozrejme, vyhľadávač mi ukáže mnoho výsledkov. Mnoho aj takých, ktoré ma nezaujímajú, no tie ignorujem. Veľakrát sa mi však vďaka tomu podarilo získať informácie o nejakých zaujímavých možnostiach na fotografovanie.

Fotografie z internetu, si uložím do telefónu a keď som na mieste, tak ich porovnávam s tým, čo je pred mojimi očami. Ďalšou vecou, ktorá je takisto nevyhnutná, teda aspoň v mojom prípade, je to, keď som už na mieste. Skôr ako začnem fotografovať sa zastavím a doprajem si niekoľko momentov na to, aby som sa zamyslel. Popri tom hľadám miesto, odkiaľ budem fotiť. Premýšľam o tom, ako by to miesto odfotil niekto, kto je z National Geographic a bol by tam v tých momentoch so mnou. Premýšľam aj o tom, aká fotka by sa mi z toho miesta páčila, keby som ju videl v National Geographic. Premýšľam aj o tom, ako by to asi odfotil Filip a ako by tá jeho fotka vyzerala, keby som ju videl práve v jeho tvorbe ( Filip Kulisev, fotograf, ktorý ma dlhodobo inšpiruje svojou prácou). Práve vďaka týmto myšlienkam sa po lokalite mnohokrát túlam niekedy aj dosť dlho. No a potom sa pustím do fotenia.

Na internete je mnoho fotografií z takýchto miest. Niekedy je ťažké urobiť takú, ktorá by sa nepodobala na tú, čo už vznikla mnohokrát pred tým. Jednou z tých, ktorá zaujala práve editorov z National Geographic bola aj tá, ktorú som neplánoval. Otvor do jaskyne bol obrovský. Chcel som na to vo fotografii poukázať tým, že tam zakomponujem nejakého človeka. Ten mal byť mierkou, v porovnaním s tou obrovskou dierou v skale. Tak sa aj stalo a presne to isté mi napísala aj editorka zo známeho portálu.

Nenechaj si újsť ani príspevky z môjho Instagramu. Okrem čerstvých informácií v podobe krátkych videí, fotografií alebo textov, sa tak dozvieš aj zaujímavé tipy, z aktualnej lokality.

Ako vznikli fotografie pre National Geographic, príklad číslo 2.
Mnoho ľudí tvrdí to, že fotografie nie sú s realitou takmer nijako spojené. Je tomu tak najmä kvôli tomu, že sa nadmerne upravujú cez software. S týmto tvrdením súhlasím aj nie. Podľa mňa záleží o akú fotografiu ide a do akej miery je zachovaná reálna podoba miesta, ktoré bolo fotografované. K tomu sa pridá ešte aj ten fakt, že mnohokrát fotoaparát nedokáže nasnímať scenériu tak ako ju vidí ľudské oko. Napríklad môj fotoaparát má rozlíšenie 36,3 Mpix. Niekde som čítal, že rozlíšenie ľudského oka je zhruba okolo 500 Mpix. Takže nejako ten rozdiel dobehnúť predsa treba. Súhlasím však aj s tým, že niekedy to s upravovaním fotiek je naozaj príliš.

Prečo vlastne píšem o tých úpravách? Má to svoje opodstatnenie. Fotografovanie známych ruín Angkor Wat, v Kambodži, som si takisto vopred naplánoval. Snímky, ktoré som v predstihu našiel a veľmi sa mi páčili, boli také, pri ktorých bol zakomponovaný mních a chrám zároveň. Keď som bol priamo na mieste, tak som mal vo svojej mysli dve úlohy. Nájsť miesto, odkiaľ bude vidieť pekne na chrám, bude to v správnom čase, aby bola budova správne osvetlená a to posledné. Zohnať nejakého mnícha. Nepatrím medzi tých, ktorí pre svoju fotografiu nerešpektujú súkromie ostatných. Preto som bral na vedomie fakt, že možno nezoženiem mnícha, ako reálnu skutočnosť.

Našiel som miesto, ktoré mi vyhovovalo. Premýšľal som opäť o tom, ako by to nafotil niekto z National Geographic alebo Filip. To miesto bolo v tieni, pod korunami stromov. Neuniklo pozornosti okoloidúcej skupinke ľudí a mníchov. Na chvíľu sa tam zastavili aj oni a robili si fotografie pre seba. Sledoval som ich. O chvíľu som sa dal s jedným do reči. Len bežný rozhovor medzi cudzincami. Odkiaľ sme, či sa nám to miesto páči a podobne. Rozhovor bol v priateľskom duchu. Asi po desiatich minútach som sa slušne spýtal, či si ho môžem odfotiť, lebo to môže vyzerať pekne. Súhlasil. Ukázal som mu miesto, kam sa má posadiť a ja som rýchlo urobil niekoľko záberov. V pozadí fotografie sa stále premávali iní ľudia, ktorých som mal na snímkach. Nechcel som ich vyrušovať. Preto som sa sústredil na mnícha, ktorý sa ochotne nechal odfotiť. Pozadie fotografií bolo nepoužiteľné, ale mne to nevadilo. Vedel som, že tam zostanem dlhšie a keď tam nikto nebude, tak urobím fotografie pozadia. Následne, neskôr, snímky spojím v počítači, práve vďaka tomu, že mám software na úpravu fotografií.
Áno, výsledná fotografia je montáž dvoch snímok, no myslím, že si stále zachovala vysokú hodnotu reality. Je to len môj názor a nie každý sa s ním môže stotožniť. Chápem.

Zaujal ťa článok ako vznikli fotografie pre National Geographic? Chceš vedieť ako vznikli aj ďalšie, ktoré si všimli editori, zo známeho portálu? Daj vedieť a môžem pripraviť podobný článok, no s inými snímkami. Dovtedy si môžeš pozrieť aj iné články alebo fotografie z mojich ciest, na blogu o cestovaní photoandtraveling.com
Maj sa fajn!

Aleš

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Zmeny v Smere: Kaliňáka by mohol nahradiť Kaliňák

V sobotu o podpredsedoch rozhodne pracovný snem.

Dobré ráno

Dobré ráno: Rozpadne sa jedna z najlepších fakúlt na Slovensku?

Prečo je vzbura na jednej z najlepších slovenských fakúlt.

Stĺpček Jakuba Fila

Fico sa obklopuje trollmi, lebo si chce v politike už len tak trollovať

Na poslednú misiu chýba vízia.


Už ste čítali?