Zneužitie platobnej karty

Autor: Aleš Tvrdý | 22.7.2020 o 7:34 | (upravené 22.7.2020 o 7:52) Karma článku: 10,68 | Prečítané:  12754x

Zneužitie platobnej karty je patália. Kdekoľvek, no v zahraničí to je ešte o trochu viac „zaujímavejšie“. Komunikácia na diaľku s bankou a s niekym ďalším kto mi mal pomôcť bola tiež zaujímavá.

Pred pár týždňami som na svojom Facebooku písal o tom, ako sa mi mierne skomplikovala situácia s kreditnou kartou. Ak ti tento príspevok nejak ušiel tak ho pripájam nižšie. Aby si bol celkom v obraze, keď už čítaš tento článok, kde vysvetlím celú situáciu. Ako som sa do nej dostal a aj to ako to celé dopadlo.

Pri spomínanom facebookovom (prepáč, že skloňujem anglické slová, no nenapadlo mi nijaké iné slovo, ktorým by som ho nahradil) príspevku, sa spustili celkom zaujímavé reakcie. Drvivá väčšina tých, ktorí mi napísali boli veľmi milí. Viacerí ste sa mi ponúkli s akoukoľvek pomocou v tejto zapeklitej situácii. Ešte raz veľmi pekne ďakujem, naozaj si to moc cením! Druhá skupina tých, čo mi niečo napísali boli charakteru takisto veľmi nápomocného. Písali ste spôsoby, ako používať iné, najmä virtuálne karty, na platby v zahraničí a internete. Takisto veľká vďaka. Poslednou skupinou komentárov boli tie, kde ste mi písali o tom, aký som nezodpovedný, keď mám dva roky občiansky preukaz po vypršaní jeho platnosti.

K tomu len toľko, že ak som mimo Európy viac než dva roky, tak sa len ťažko vybaví nový doklad. Pravdupovediac mi ani nenapadlo skontrolovať si dátum exspirácie. Ako primárny doklad pravidelne používam cestovný pas. Jeho exspiráciu aj číslo poznám naspamäť. Zaujíma ma, koľko z tých, čo ma kritizovali, vedia naspamäť platnosť svojho dokladu.

Nebudem sa tu ďalej vyplakávať. Áno, je to moja vina. Keby som si kontroloval všetky doklady, tak sa to nestane. Poďme však naspäť k veci, kvôli čomu píšem tento článok. Čo sa vlastne stalo? Písal som o tom tu:
V júli mi končí platnosť platobnej karty. Aj kvôli tomu som plánoval ísť na Slovensko. Lenže pre aktuálnu celosvetovú situáciu sa moc cestovať nedá. Na Taiwane mi skončila platnosť víz, no našťastie som dostal amnestiu a pokojne tu môžem zostať dlhšie o 90 dní (každý mesiac sa mi amnestia predlžuje). Ak by som opustil ostrov, tak sa za aktuálnych bezpečnostných opatrení nemôžem vrátiť naspäť. Zostávam.
Musel som však nejako vybaviť tú platobnú kartu. Preto som zavolal do banky a informoval sa. Inštrukcie boli také, že mi ju automaticky pošlú na adresu, ktorú mám na platnom občianskom preukaze.
Tu sa však začína dráma. Pre istotu si teda idem pozrieť platnosť preukazu. Hmm, je takmer dva roky po exspirácii. Banka hovorí, že v tom prípade mi nemôže poslať novú kartu. Bez platobnej karty som bez peňazí. Premýšľam teda ako to urobiť, aby som dostal nejakú novú.
Napadol mi variant, že poprosím rodičov, aby v tej istej banke vybavili nový účet. K nemu dostanú novú kartu a tú mi následne pošlú poštou na Taiwan. Spustí sa na nej internet banking a ja si tam iba prevediem peniaze z môjho pôvodného účtu. V rámci tej istej banky to bude minútová záležitosť. Keď prídem na Slovensko a vybavím si nový občiansky preukaz, tak požiadam aj o novú kartu, k môjmu pôvodnému účtu a ten, čo vybavili rodičia dáme zrušiť
Všetko išlo hladko. Rodičia vybavili nový účet a čakáme na platobnú kartu, ktorá im príde na adresu. Následne mi ju pošlú na Taiwan. To bol však plán. Realita zasa vyzerala celkom inak.
V peňaženke mám posledných 100 NTD (cca 3€). Takže večer chcem ísť vybrať hotovosť z bankomatu. Skôr ako som to urobil, mi píplo upozornenie na telefóne. Niečo z banky. V správe sa píše, že moja transakcia bola zamietnutá. Nechápal som to, lebo som žiadnu transakciu nevykonal. Otváram teda svoj účet a nechápem opäť.
Z účtu mi odišli peniaze. Bez môjho vedomia. Rýchlo volám do banky. Po niekoľkých minútach počúvania pridrbanej melódie ma konečne prepoja na zamestnanca. Hovorím mu čo sa deje a on rýchlo zisťuje situáciu.
„Vaša karta bola zneužitá“. Pýtam sa pre istotu ešte raz, či som pochopil správne a uistil sa, že ide naozaj o zneužitie platobnej karty. Bolo to naozaj tak. Niekto mi vybielil účet. Kartu mi teda na môj súhlas blokujú, ale je to už aj tak jedno. Peniaze už boli z účtu preč. Čo teraz? Bez platobnej karty som v prdeli. Podal som reklamáciu, no tá sa vybaví do 30 dní. Karta, ktorú vybavili rodičia, príde tiež až do dvoch týždňov. Takže som si spokojne sadol na posteľ a uvažoval čo robiť v tejto „voňavej“ situácii so 100 NTD v peňaženke.
Posledné týždne/mesiace sa mi moc nedarí. Uvedomujem si to a smejem sa sám sebe, že tieto príbehy, keď raz budem rozprávať, tak mnohých pobavia. Aspoň nejaké pozitívum.

Nenechaj si újsť ani príspevky z môjho Instagramu. Okrem čerstvých informácií v podobe krátkych videí, fotografií alebo textov, sa tak dozvieš aj zaujímavé tipy, z aktualnej lokality.

Zamestnanec banky mi opäť potvrdil zneužitie platobnej karty. Bola použitá na internetovú platbu niekde v USA. Bola to platba za nejaké online hry a zábavu. Pravdupovediac, je mi jedno čo si niekto za moje peniaze kúpil. To mi nepomôže. Pre mňa za mňa nech si kúpia aj štetky v gogo bare. Zamestnanec mi hovorí aj to, že na mojom účte bolo spolu 15 pokusov o tieto platby. O ani jednom som nevedel. Banka mi neposlala žiadnu sms notifikáciu. Keď už tak urobila, hneď som ju kontaktoval, no peniaze už boli fuč. Bez môjho vedomia. Nezostávalo mi teda nič iné len čakať.
So sto NTD v peňaženke, na nasledujúce týždne, to nevyzeralo so mnou moc nádejne. Preto som napísal kamarátovi, ktorý žije v tom istom meste, na Taiwane, o tom čo sa mi stalo. Spýtal som sa ho, či mi môže požičať nejakú hotovosť, kým sa veci nejako „utrasú“. Nemal s tým najmenší problém a do pár hodín sme sa stretli. Hneď mi dal peniaze a viackrát sa uisťoval, či mi to bude stačiť, lebo ak nie, tak mi môže dať viac.

Do 48 hodín ma kontaktovala banka prostredníctvom mailu. Písalo sa v ňom to, že moje peniaze, ktoré zmizli, sú už naspäť na účte.
Potešilo ma to samozrejme. Lenže aj tak sa nemám ako k ním momentálne dostať. Nevadí, už som mal predsa plán. Rodičia už mali doma vybavenú novú platobnú kartu. Čakal som však ešte pár dní, lebo z banky mi prišiel ďalší mail, že na adresu mieri aj moja nová karta, namiesto tej, ktorej platnosť už skončila. Trochu ma to zmiatlo, lebo som predsa žiadnu nemal dostať. Teda aspoň tak mi povedali na zákazníckej linke. Čakali sme však tých pár ďalších dní. Onedlho dorazila zásielka z banky. Mal som teda zrazu dve platobné karty. Už ich len prepraviť bezpečne na Taiwan.

Klasickou poštou som to však nechcel. Obával som sa, že by tá zásielka cestovala rok. Predsalen, zneužitie platobnej karty nemusí byť nahradené stratou novej karty. Poradil som sa so známou a tá mi odporučila kuriérsku službu. Bude to síce drahšie, ale spoľahlivé a rýchle. Neváham a otcovi dávam inštrukcie, čo treba urobiť. Ten mi však o pár dní na to nedáva do telefónu pozitívnu odpoveď. Nemenovaná kuriérska služba UPS nechcela prevziať spomínanú zásielku. Údajne kvôli tomu, lebo išlo o cenné doklady, ktoré oni momentálne nepreberajú. Takže situácia sa mi opäť trochu začala komplikovať. Opäť premýšľam, čo ďalej.
Vtedy som si spomenul na ďalšiu známu, ktorá pracuje v inej kuriérskej spoločnosti. Povedal som jej aký mám problém a požiadal ju o radu. Hneď mi odpovedala, že táto firma to dokáže poslať a malo by to ku mne aj doraziť. Idem do toho, aj tak nemám čo stratiť!

Rýchlo teda robí objednávku a chce poslať človeka k mojim rodičom, aby prevzal zásielku. Volám mame, aby mi dala adresu jej zamestnania, kde ju kuriér nájde. Tu sa začína najväčšia dráma celého prípadu s platobnou kartou. Vysvetliť tejto milej dáme vo veku 50+ (moja mama), aby mi dala adresu, ktorú treba zaregistrovať, na objednávku prepravy, bolo ťažšie, ako poslať Neila Armstronga na Mesiac.

Píšem jej: „Potrebujeme adresu tvojho zamestnania, kde pracuješ, aby ťa tam kuriér našiel.“ Jej odpoveď ma dojíma: Tu nie je adresa, je to Jednota, dole, pri krčme.“ Toto som mal nahlásiť ako adresu prepravy zo Slovenska, na Taiwan… Vysvetľujem jej to teda opäť, no mierne podráždený. Pochopenie však aj tak zostalo zaseknuté niekde medzi mestom Tainan a obcou Kysucký Lieskovec. Z odpovedí tejto dámy som si akurát takmer privodil svoj prvý infarkt. Tú konverzáciu by mali ukazovať na kurze pokojného správania, ako dokonalý prípad nezvládnutia zachovania trpezlivosti.

Nakoniec sa to nejako zázračne podarilo, aj bez pomoci tejto milej dámy a adresu som získal (vďaka Google, opäť si ma zachránil). Onedlho kuriér prevzal zásielku od rodičov a nasmeroval ju do Bratislavy. Odtiaľ putovala do Nemecka, následne do Južnej Kórei no a týždeň na to, ako sa celý tento cirkus so zásielkou začal, mi zvoní ráno telefón. Som doma, v Tainane (Taiwan) a volá mi kuriér. Je predo dverami a mám si prísť prevziať zásielku. S radosťou bežím dole a preberám veľkú obálku.

Všetko teda nakoniec dobre dopadlo. Peniaze z účtu sa mi vrátili a mám aj novú platobnú kartu. Dokonca dve. To by bolo. Dnes som sa však dozvedel, že mi končí amnestia na Taiwane. Dostal som ju kvôli globálnej pandémii. Zašiel som preto teda na imigračný úrad, kde sa snažím zistiť ako ďalej. Tam na mňa pozerajú ako keby videli naživo dinosaura na kolieskových korčuliach. No, to zas bude dráma na nasledujúce dni.

Tento článok nie je písaný za účelom reklamy alebo antipropagácie. Opisujem reálnu skúsenosť, ktorú som pred pár dňami zažil. Zneužitie platobnej karty sa môže stať komukoľvek. Je to celkom „bežná“ záležitosť. Keď tak premýšľam, tak pri toľkom množstve online platieb, ktoré som doposiaľ vykonal, to je po prvýkrát. To vôbec nie je zlá bilancia a aj napriek tomu som stále veľký fanúšik tohto spôsobu platby. Ak budeš niekedy potrebovať zásielku do zahraničia, tak ti možno pomôže vedieť, ktoré firmy pracujú efektívne a ktorým sa to (v mojom prípade) nepodarilo.

Ak ťa zaujímajú aj ďalšie príbehy a príhody z ciest po svete, tak ich nájdeš na mojom blogu o cestovaní photoandtraveling.com

Nech sa darí, maj sa fajn!

Aleš

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?