Príbehy ľudí z celého sveta 2/2

Autor: Aleš Tvrdý | 7.8.2020 o 6:30 | Karma článku: 4,06 | Prečítané:  439x

To, že si bohatý neznamená, že musíš byť idiot a správať sa k ľuďom, ako kretén. Sám si vyberieš, ako sa zachováš. Peniaze ťa do ničoho nenútia, ľahšie je nájsť si výhovorku

Pred niekoľkými dňami som publikoval prvý diel tohto pokračovania. Príbehy ľudí z celého sveta 1/2 si môžeš prečítať alebo vypočuť, ak klikneš tu. Spomínal som v ňom viaceré zaujímavé udalosti, ktoré sa stali ľuďom, krížom krážom po celom svete. Ak si ho nejako prehliadol a zaujíma ťa, tak to môžeš napraviť jedným klikom o pár riadkov vyššie.

Dnes pokračujem druhým dielom. Sú to ďalšie príbehy, ktoré som zozbieral počas svojich ciest, za viacero rokov. Tentokrát ich je deväť. Desiaty je celkom dlhý a je to takisto samostatný článok o tom, ako som sa náhodne dal do reči z kanadským dôchodcom, na autobusovej zastávke, v thajskom Chiang Mai. Ak si to chceš prečítať, tak ťa od toho delí opäť len jeden klik tu.

Ak radšej počúvaš ako čítaš, tak som nahral celý článok do záznamu. Klikni tu a kľudne si zvyšok textu vypočuj

Spolu je to teda 20 absolútne odlišných a jedinečných príbehov. Jedinečných nie preto, lebo o nich píšem ja, ale preto, lebo sú to udalosti alebo okolnosti, o ktoré sa so mnou podelili títo ľudia. Celkom spontánne a skvelé stretnutia, z ktorých som si do svojho života niečo vzal aj ja. Možno to dá niečo aj tebe. Možno ani nie. Ak si v nich však nájdeš aspoň niečo, tak to dalo zmysel. Poďme už však priamo na samotné príbehy. Dnes to je zasa z celého sveta a zasa o niečom celkom inom, ako tomu bolo naposledy.

Tak ako v prvom článku, tak aj v tomto pokračovaní som niektoré mená zmenil, aby som aspoň ako tak zamaskoval identitu autorov príbehov. Krajina zostáva pôvodná, aby si si trochu vedel priblížiť mentalitu oblasti, odkiaľ príbeh pochádza. Zamestnanie každého v texte, je vždy na konci príbehu. Urobil som to tak kvôli tomu, aby si nevedel, čo daná osoba robí. Potom ako si prečítaš jednotlivé príbehy ľudí z celého sveta, skús hádať odkiaľ ten človek asi mohol byť. Som zvedavý koľkokrát uhádneš.

Stopoval som a zastavilo mi auto s mladým vodičom. Bavili sme sa na rôzne témy. Spýtal som sa ho čím sa živí. Nepoznám nikoho kto by robil niečo podobné, takže som ho začal hneď spovedať. V rámci jeho práce sa dostane na rôzne úžasné a zároveň odľahé miesta na svete. Napríklad bol niekoľko dní na Antarktíde a zažil tie obrovské vlny, ktoré sú na tejto trase celkom bežné.

Potom mi začal rozprávať o malinkých, nedotknutých ostrovoch v južnom pacifiku. Navštívil viaceré z nich, no najviac mu v hlave utkvel jeden z Kúkovych ostrovov. Jeho populácia je 2 ľudia. Manželia (zrejme to je jediný pár na svete, ktorý na seba nemusí žiarliť). Strávil s nimi nejaký čas a ten chlapík mu rozprával o tom, že si „ochočil“ vlastné žraloky. Divné? Ani mne sa to nepozdávalo. Ani jemu. Takže tomu chlapíkovi hneď povedal, že to chce vidieť, lebo si to nevie predstaviť. Vybrali sa teda spolu do vody. Chvíľu kráčali tyrkysovým oceánom a potom sa zastavili. Ten chlapík začal na plné hrdlo kričať a revať, ako muflón. Krátko na to, sa okolo nich zhromaždili desiatky a možno aj stovky žralokov. Krúžili okolo nich celkom blízko. Ten chlapík sa s úsmevom na tvári len spýtal, či už si to teraz dokáže predstaviť…

Eddie – Vojenský námorník, Nový Zéland

Vždy som mala svoju prácu rada, no po tom, ako sme mali tie dve tragické havárie, sa všetko zmenilo. Aj u nás, v práci. Odvtedy to je ako keby som pracovala v celkom inej spoločnosti. O tých haváriách sa nesmie v práci hovoriť. Nesmie sa to nijako čo i len spomenúť. Máme na to uvalené interné informačné embargo. Na jednej strane to chápem, lebo je to naozaj citlivá téma a zomrelo tam veľa ľudí. No na strane druhej to je ťažké, lebo keď sa ma klienti pýtajú na firemnú bezpečnosť, tak im nemám čo povedať, keďže nič neviem. Samozrejme sa im to len ťažko vysvetľuje a nie každý to chápe. Nečudujem sa, lebo ak by som mala cestovať so spoločnosťou, ktorá má z krátkej minulosti „na rováši“ tragické havárie, tak by som sa zaujímala aj ja.

Diane – Manažérka v aerolíniach, Malajzia

Tohto chlapíka som stretol ešte v čase, keď som pracoval v jednom z predošlých zamestnaní. Stretnutie s ním bolo však veľmi zaujímavé, a preto tu je. Na jednu noc som mu robil osobného vodiča. On a jeho kamaráti prišli do Bratislavy na víkend. Karl ich zobral malým, súkromným, lietadlom. Celú noc som ho vozil po meste a ukazoval mu, ako to tu vyzerá. Chcel si užiť nočný život. Tak som mu teda ukázal, čo sa dá. Poobede sa venoval svojim kamarátom, s ktorými si dal večeru. Potom každému zaplatil auto s vodičom, zaželal im príjemnú zábavu a pripomenul, kedy sa na druhý deň stretnú opäť na letisku. Počas toho ako sme sa presúvali po meste, sme sa stále rozprávali.

Hovoril mi o tom, že peniaze sú skvelá vec. Ak niekto tvrdí, že ničia charakter, tak to tvrdí len preto, lebo ich nikdy nemal alebo je to jednoducho idiot. Veď aj on sám, Karl, ak by nemal peniaze, tak by si nežil taký pestrý život, aký žije práve vďaka tomu, koľko zarába. Veru že ten život pestrý naozaj má. Len za tú jednu noc sme spolu povymetali niekoľko nočných barov, kde mi všetko platil (dievčatá a drogy som odmietol, lebo som bol v práci, no on si doprial celý hárem). Podľa neho sú peniaze len prostriedok, ktorý môžeš využiť zodpovedne alebo ním premrhať. To, že si bohatý neznamená, že musíš byť idiot a správať sa k ľuďom, ako kretén. Sám si vyberieš, ako sa zachováš. Peniaze ťa do ničoho nenútia, lenže je ľahšie nájsť si výhovorku. Karl je majiteľom nejakej obrovskej firmy, ktorej sa evidentne darí.

Vždy som si myslel, že bohatí ľudia sú iní, ako ja, obyčajný chalan z malého mesta. Karl mi však toho veľa povedal. Hovoril mi o tom, že nikdy nesmiem prestať snívať a nasledovať svoje sny. Mnohokrát to bude ťažké, no nemám sa ich vzdať. Práve sny sú to, na čom v živote záleží. Sú to akési pomyselné dopravné značky, ktoré ma majú navigovať. Občas sa aj na diaľnici stane, že tam dlhší čas nie je žiadna značka, no to predsa neznamená, že mám hneď zísť z cesty alebo havarovať. Treba len vytrvalo pokračovať ďalej a počkať si na ďalšiu značku čo mi ukáže.
Takýchto príkladov mi dal Karl viac. Bol to veľmi múdry chlapík. Vedel čo rozpráva. Aj keby tresol nejakú blbosť, tak ten spôsob ako to hovoril a jeho intonácia vždy každú vetu povýšili o úroveň vyššie. Aj napriek tomu, že bol ultra bohatý (súdim podľa toho, koľko mi dal za tú noc prepitné a podľa celkového dojmu), tak ani raz sa ku mne nesprával tak, ako keby som bol menejcenný. Bol ku mne priateľský a slušný. Keď si predstavím niektorých zbohatlíkov u nás, na Slovensku, tak sa to správanie nedá porovnať. Práve vďaka Karlovi som pochopil aj ja, že peniaze naozaj nie sú tým, čo kazí charakter, ale tým, čo ten charakter len odhaľuje.

Karl – Podnikateľ, Nemecko

Nenechaj si újsť ani príspevky z môjho Instagramu. Okrem čerstvých informácií v podobe krátkych videí, fotografií alebo textov, sa tak dozvieš aj zaujímavé tipy, z aktualnej lokality.

O tejto krajine som sa dozvedela od mojich rodičov. Oni tu boli obaja keď boli ešte mladí. Spoznali sa tu, keď tu boli na stáži ako lekári. Odvtedy už ich cesty smerovali vždy spoločne a je tomu tak až do dnes. Ešte ako malému dievčaťu mi ten príbeh o tom, ako sa spoznali, rozprávali. Odvtedy ma Tonga zaujímala a vedela som, že tam raz pôjdem aj ja, aby som sa pozrela na tie miesta, kde moji rodičia našli svoju životnú lásku. Tak som tu a mám obrovskú radosť, že sa mi to podarilo!

Linda – Úradníčka, Nemecko

Neznášam svoju prácu, mesto kde žijem a vôbec, mal som už plné zuby všetkého okolo mňa. Chcel som vypnúť od každodenných starostí a povinností. Moji rodičia pochádzajú z Číny a akosi ma to tu aj preto ťahalo. Chcel som cestovať. Po krajine, kde žili moji predkovia. Je to tu celkom iný život. Celkom iné ako doma, v Londýne. Nedá sa to porovnať. Aj tu sa mi mnoho veci nepáči, no mnoho vecí je úplne iných. Je to ako iný svet, ktorý by som nepochopil, ak by som ho nevidel na vlastné oči. Preto som rád, že som tu, lebo takto aspoň teraz viem, čo mám doma a čo si mám vážiť.

Bill – Anglicko

Pýtam sa jej: Aké to je sama šéfovať skupinke chlapov. Veď oni ťa musia poslúchať! Nemajú s tým problém, že im rozkazuje žena? Príjemná žena vo veku okolo 40 rokov sa pousmiala a odpovedá: S týmto nemám problém ja a moji podriadení takisto. Všetci „sme na jednej lodi“ a uvedomujeme si, ako to tu funguje. Ak by s tým mal niekto problém, tak by tu dlho nevydržal, lebo tak to proste je. Neviem čím to je, no zatiaľ som nikdy s týmto problém nemala. Zrejme naozaj každý vie, do čoho ide, skôr ako sa pohneme. Sme síce kolegovia a funguje tu hierarchia, no sme aj priatelia. Čiže keď si splníme pracovné povinnosti, nemáme problém fungovať tak, ako fungujú medzi sebou iní kamaráti.

Nawal – Kapitánka dopravnej lode, Filipíny

Chcem spoznať svet. Mal som dobré zamestnanie, kde som veľa zarobil, no to bolo všetko. Nenapĺňalo ma to. Bol som z toho nešťastný, lebo mi život pretekal pomedzi prsty. To ma frustrovalo a každým dňom postupne viac a viac deprimovalo. Raz som sa však odhodlal, že zmením svoj život a skúsim aspoň na čas robiť to, čo ma baví, čo ma urobí šťastným. Skončil som v zamestnaní a vybral som sa do sveta. Poviem ti pravdu, svet je krásny, no nie je zas až taký, ako som si ho predstavoval a zidealizoval. Vo svete je veľa dobra a skvelých ľudí, no sú tam však aj tí zlí. Niekedy to trvá dlho prísť na to, kto je kto. To sa môže nepríjemne vypomstiť. Aj napriek tomu, to však nemusí byť zas až tak zlé. Ako sa predsa hovorí, veď aj zlá skúsenosť, môže byť dobrá lekcia. A život je predsa o lekciách. Mnohé prijímaš a niektoré zas potom môžeš rozdávať. Naopak to však nefunguje.

Chuan – Lodný mechanik, Dominikánska Republika

Tento chlapík si založil firmu pred pár rokmi. Nič nevyrába. Pracuje pre inú firmu. V jeho hlave to je zrejme tak, že nad neho nie je. Tvári sa ako by mu patril nadpolovičný podiel vesmíru, podvádza a klame ľudí, neštíti sa ani okrádať. Už len pri pohľade na neho, je jasné, že na jeho tvári sa úsmev moc často neukazuje. Veď prečo by aj mal. Tento Jano sa usmievať nemusí, lebo on chce celému svetu ukázať, aký je on mocný chlap. No a tí sa predsa neusmievajú. To sú predsa drsňáci, ako skala. Aj napriek tomu, že nič nevybudoval a význam jeho osobnosti, na rebríčku spoločenskej hierarchie je hlboko pod tými, o ktorých si on myslí, že mu nesiahajú ani po jeho zablatené tenisky Nike, tak svojou prítomnosťou dáva zakaždým najavo, že práve on je ten, ktorý drží prst na pomyselnom tlačítku, ktoré ovláda celý svet. Škoda, že ten jeho svet, v realite nesiaha ani po koniec jeho nosa alebo veľkého brucha.

Hlúpy Jano – Živnostník, Slovensko

Ďalší chlapík, s rovnakým menom, založil malú firmu. Tá sa postupne rozrástla na väčšiu. Vyrába produkty, ktoré sú potrebné pre obrovské, globálne firmy. Vďaka tomu sa tomuto Janovi a jeho firme veľmi dobre darí. Aj napriek tomu, že sa mu podarilo vybudovať z nuly to, o čom mnohí ani nesnívajú, tak je jeho správania celkom nenápadné. Nepotrebuje sa pretŕčať pred ostatnými. V dave ho nie je vôbec rozoznať. K ostatným ľuďom je priateľský a férový. Nepodvádza, neklame a ku svojmu okoliu sa správa ako k rovnocennému partnerovi. Príde mi zvláštne, že obaja sú Janovia, no napriek tomu sú tak odlišní v každom smere porovnávania.

Iný Jano – Majiteľ firmy, Slovensko

A to je všetko. Príbehy ľudí z celého sveta sú kompletné. Samozrejme, som počas svojich ciest nazbieral omnoho viac zážitkov, ktoré sa dajú prerozprávať. Toto boli však tie, ktoré mi v pamäti utkveli najhlbšie. Nejako ich stále nosím v podvedomí a mnohokrát si tieto momenty stále vybavujem. Ich autori ma inšpirovali na celý život. Som presvedčený o tom, že oni o tom ani len netušia. Ako malo stačí k tomu, aby niekto poznačil život niekoho iného. Preto dávaj pozor na to čo hovoríš, ale mysli aj na to, s kým stráviš svoj čas. Veď predsa ľudia, ktorí ťa obklopujú, tam nie su náhodou. Sú tam preto, lebo si si ich vybral ty sám. Je to akýsi obraz teba samého.
Ak stále stretávaš debilov alebo super ľudí, v oboch prípadoch je tomu preto tak, lebo si sa tak rozhodol ty sám. Ak sa ti to páči, tak je to ok. Ak nie, tak s tým treba niečo urobiť. Nikto iný ako ty, to však nezmení. Netreba však čakať dlho. Všetci máme limitovaný čas a nikto nevie ako dlho tu budeme. Každý deň môže byť začiatok tvojho nového života. Tak prečo tomu nepomôcť čím skôr?

Do vtedy, ale aj potom sa maj fajn!

Aleš

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Z hry o post generálneho prokurátora nevypadol len Lipšic. Kandidátka sa už črtá

Uchádzači sa môžu do výberu prihlásiť do 9. októbra.

Odborníci porazili Matoviča. Na svadbách bude len 30 ľudí

Nebudem už bojovať za slobodu nezodpovedných ľudí, tvrdí premiér.

Komentár Petra Schutza

Krok do tej istej rieky

Matovič sa musí naučiť diskutovať aj s opozíciou.


Už ste čítali?