reklama

Správy z ďalekého východu

Svet sa zbláznil! Toto je počuť asi odvšadiaľ. Je jedno či sa rozprávam s Taiwancom, Američanom, Španielom alebo Indom. Všetci sa zhodujeme na tom istom. Svet, ktorý vnímame dnes, je celkom iný ako ten, na ktorý sme boli naučení.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Je to už niekoľko mesiacov odvtedy ako sa svetom začala valiť pandémia. Teda, aby som bol presný tak tých mesiacov už je viac než dosť. Od vtedy ako sa to celé začalo sa mnoho vecí zmenilo. A veruže sa aj mnoho ešte zmení. Či už chcem alebo nie, tak vidím ako sa mi svet mení priamo pred vlastnými očami.
Z času na čas dostávam otázky o tom aká je situáciu tu, na Taiwane. Áno, stále som tu a len pred pár dňami som sa dozvedel, že tu môžem zostať dlhšie. Končila mi platnosť víz a zároveň aj amnestie. Na moje šťastie mi to predĺžili opäť. O tom, akú kovbojku som kvôli vízam musel absolvovať, napíšem zrejme samostatný článok. Dnes chcem o inom. Dnes zhrniem to, čo sa za uplynulé mesiace zmenilo na ďalekom východe a nedalo sa to prehliadnuť. Poďme teda na to.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ak radšej počúvaš ako čítaš, tak som nahral celý článok do záznamu. Klikni tu a kľudne si zvyšok textu vypočuj

Svet sa zbláznil! Toto je počuť asi odvšadiaľ. Je jedno či sa rozprávam s Taiwancom, Američanom, Španielom alebo Indom. Všetci sa zhodujeme na tom istom. Svet, ktorý vnímame dnes, je celkom iný ako ten, na ktorý sme boli naučení. Túto myšlienku máme všetci rovnakú. To čo nás odlišuje je niečo iné. Je to postoj k danej veci. Ako na ňu reagujeme. Jasné, inak bude reagovať človek, ktorý pracuje pre štát alebo pre obrovskú firmu, ktorá necíti pokles objednávok svojho podnikania. Celkom inak reagujú ľudia, ktorí majú vlastné podnikanie alebo ich prácu pandémia priamo ovplyvňuje. Nikoho nesúdim. Chápem, že každý sa so situáciou vyrovnáva inak.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dozvedám sa zaujímavé názory a snažím sa ich spracovať. Ľudia sa obávajú, no stále prevláda pokoj. Včera som sa stretol s kamarátom, ktorý má svoje vlastné podnikanie. Aj on cíti pokles zárobku. Dodáva však to, že je to ok. Síce nezarobí toľko, ako minulý rok, no stále zarobí aspoň niečo. A to je dobré.

Večerný chrám v meste Kaohsiung
Večerný chrám v meste Kaohsiung (zdroj: photoandtraveling.com / Aleš Tvrdý)

Bavíme sa o tom, že sa ľudia budú zrejme musieť naučiť na niečo nové. Na nejaký nový systém, ktorý toto všetko prinesie obdobie po „tom“. Mnoho ľudí to zrejme nezvládne. Ak áno tak len veľmi ťažko. Mnohí z toho vyťažia maximum. Opäť sa mi potvrdzuje to, čo som si povedal už mnohokrát. Nie je to moja myšlienka. Niekde som ju počul a súhlasím s ňou:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Neprežije ten najbohatší, ani najmúdrejší. Prežije ten najprispôsobivejší.“

Jasné, nie je jednoduché sa prispôsobiť, najmä vtedy ak máme zabehnutú rutinu niekoľko rokov. Lenže to je presne ono. To je presne význam tej vety. Najprispôsobivejší. Keď bude svet zas ako tak v poriadku, tak som presvedčený, že prinesie mnoho nových príležitostí. Treba chodiť s otvorenými očami a počúvať pozorne. Len tak sa dá reagovať adekvátne k tomu, čo bude treba urobiť a ako sa zachovať. Netvrdím, že to bude jednoduché a že sa to podarí každému. Minimálne to bude treba aspoň skúsiť.
Napadá mi príklad z detstva. Ja priamo som ho zažil, no bol som veľmi malý a nepamätám si to. Z osobných skúseností a rozprávania druhých, ktorým verím, mi je však jasné, že niečo na tom bude. Na konci osemdesiatych rokov sa Slovensko pasovalo s tým, že bude zrejme koniec komunizmu a príde demokracia. Mnoho ľudí sa toho obávalo o nevedelo, čo to prinesie. Mnohí sa z tejto zmeny nespamätali dodnes a mnohí v tom uvideli jedinečnú príležitosť. Chopili sa jej a dodnes to opisujú ako tú najlepšiu vec, ktorú vo svojich životoch urobili. Takže je to opäť na nás…

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Most pre šťastie neďaleko mesta Taitung
Most pre šťastie neďaleko mesta Taitung (zdroj: photoandtraveling.com / Aleš Tvrdý)

Vrátim sa však na ďaleký východ. Opäť. Veď predsa o tom som chcel dnes. Na Taiwane je stále takmer identický život, aký bol aj pred vypuknutím pandémie. Minimálne zmeny, no nič drastické. Niečo predsa. Žijeme v dvadsiatom prvom storočí a svetu vládne globalizácia. Už to nie je ako kedysi. Všetko je vzájomne poprepájané a teda krehké zároveň. Stretávam sa s domácimi obyvateľmi a pýtam sa ich na to, či cítia nejaké zmeny. Poväčšinou len minimálne. Len jedna kamarátka tvrdí opak. Je to však tým, že pracuje na najväčšom letisku a tam je rozdiel enormný. Ako sama hovorí, tak tam nie je takmer nikto. S kolegami by mohli hrať na schovávačku, no obáva sa, že by ju našli až keď sa na letisko vrátia znovu zahraniční turisti. Preto radšej nehrá.

Najčastejšie moji známi cítia zmenu vo vzťahoch. Najmä ľudia, ktorí často cestujú. Ak sa dostali do situácie, že ich partner je v inej krajine, tak prechádzajú ťažkou skúškou. Odlúčenie na tak dlhé obdobie a bez vyhliadky na to, kedy sa opäť stretnú, je ťažké. Mnoho vzťahov aj vďaka tomu skončilo to, čo sa zdalo byť na začiatku tak krásne.
Niektoré druhy práce, aj tu, na Taiwane prechádzajú ťažším obdobím. Ako mi hovorí kamarát: „Stačí keď prechádzam veľkou ulicou a vidím, ako sa niektoré obchody postupne zatvárajú. Je to dôsledok toho, že nemajú prácu kvôli pandémii. Preto som rád, že zarábam aspoň niečo.“ Najmä cestovné odvetvie prechádza ťažkým obdobím. Aj to lokálne. Síce sa taiwanská vláda snaží podporovať majiteľov cestovných spoločností a agentúr, no zrejme to stále nestačí. Niektorí sa pasujú zdatnejšie, iní menej a niektorí ten boj už vzdali, či prehrali. Držím im päste všetkým. Držím ich aj sebe. Keďže aj ja sám pracujem najmä v turistickom odvetví. To, že mi predĺžili pobyt na ostrove je super, mám z toho úprimnú radosť, no zároveň si uvedomujem aj inú skutočnosť. Musím si nájsť nejaký nový zdroj príjmu, aby som prežil. No a v krajine, ktorej jazyk neovládam ani rečou ani písmom, to bude naozaj výzva. Držím si päste.

Nenechaj si újsť ani príspevky z môjho Instagramu. Okrem čerstvých informácií v podobe krátkych videí, fotografií alebo textov, sa tak dozvieš aj zaujímavé tipy, z aktualnej lokality.

Domáci turizmus reaguje rôzne. Okrem toho, že taiwanská vláda podporuje a nabáda ľudí k tomu, aby cestovali po vlastnej krajine, tak niečo obdobné robia aj prevádzkovatelia svojich podnikov. Propagujú sa zľavy a výhodné kúpy pobytov, či atrakcií po celom ostrove. Taiwanskí blogeri a vlogeri, ktorí sú známi tým, že cestujú po svete, sa vrátili na Taiwan a propagujú svoju krajinu. Ako mi jedna travel blogerka prezradila, tak to je však dosť naprd: „Vieš, všetci blogeri teraz produkujú len z Taiwanu a je toho toľko, že už toho majú všetci plné zuby. Nerozumiem, veď svet sa nezrútil a skôr či neskôr sa bude cestovať do zahraničia opäť. Je to divné.“
Zaujímavú novinku pripravili miestne aerolínie. Začali predávať lety do „Nikam“. Fakt, nežartujem a nie je to ani gramatická chyba. Stačí si kúpiť takúto letenku za cca 150€ a je to. Lietadlo vzlietne z letiska, zhruba tri hodiny lieta okolo Taiwanu a jeho blízkom okolí, no a potom sa vráti na to isté letisko, z ktorého vzlietli. O túto novinku je obrovský záujem a hneď po jej uvedení sa letenky vypredali za pár minút. Hneď sa atrakcia rozšírila o ďalšiu variantu. Počas letu sa deti s rodinami môžu hrať na to, že aj ani sú letušky/stewardovia a môžu si toto zamestnanie „naostro“ vyskúšať. Ako som už spomínal, prežije ten najprispôsobivejší a veru tento nápad sa na Taiwane veľmi dobre ujal.

Letisko v hlavnom meste Taipei
Letisko v hlavnom meste Taipei (zdroj: photoandtraveling.com / Aleš Tvrdý)

Poďme však naspäť, na pevnú zem. Aj napriek tomu, že Taiwan je svetovo považovaný za krajinu, ktorá patrí medzi tie, čo pandémiu zvládajú najlepšie, tak stále všetci dbajú na opatrenia spojené s prevenciou. V uzatvorených a verejných miestach, ako napríklad metro, stanice, preprava alebo budovy, kde sa stretáva viac ľudí, sú povinné stále rúška. Pred pár dňami som cestoval do susedného mesta. Chcel som skúsiť, čo sa stane ak pôjdem do autobusu a metra bez rúška. Ďaleko som sa nedostal. Pred vstupom do autobusu ma pri meraní teploty hneď upozornili na to, aby som si nasadil rúško. A metro? To isté. Pred vstupom sú zamestnanci, ktorí na to dohliadajú. Všade sú termokamery, ktoré ak niekoho zaznamenajú, so zvýšenou teplotou, tak sa spustí alarm. Zároveň na to dohliadajú aj zamestnanci s teplomermi. Keď som chcel vojsť do metra bez rúška, opäť ma hneď zastavili a upozornili, aby som si ho nasadil na tvár. Super!

Čo som si ešte všimol? Je tu predsa len niečo. Pred pár dňami sa na ostrov dostal nejaký Belgičan, ktorý nemal žiadne príznaky Covid-19. Voľne sa pohyboval po ostrove a potom, o pár dní sa zistilo, že je pozitívny. Hneď ho vzali do izolácie a začalo sa vyšetrovanie, kadiaľ sa presne pohyboval, aby sa zaistili potenciálne nakazení jedinci (nakazení je podľa mňa strašné slovo). Všetko sa dnes zdá byť opäť v poriadku, no ovplyvnilo to aj moje fungovanie. Mnohé dievčatá majú teraz strach z cudzincov a nechcú sa s nimi stretávať/randiť. To nie je dobré. Dúfam, že ich to rýchlo prejde, lebo ja randím veľmi rád.
Mimochodom verejné miesta, kde sa zhromažďujú viacerí ľudia fungujú tak, že sa každý, kto tam príde, zapíše do akejsi evidencie. Napríklad keď idem na plaváreň, tak mi pred vstupom zmerajú moju teplotu a zapíšem svoje meno, telefónne číslo, nameranú teplotu a čas, kedy som tam prišiel. Ak by sa stalo, že niekto, kto je pozitívny na Covid-19 by bol na plavárni tiež, tak hneď presne zamestnanci vedia, kto to tam ešte bol a kontaktujú ho. To isté platí aj o mnohých baroch, reštauráciách…

To by bolo asi všetko, čo mi napadlo z noviniek. Správy z ďalekého východu budem opäť postupne aktualizovať. Keď bude niečo nové, tak sa zasa ozvem. Teda ak ťa zaujíma čo je nové. Rád pripravím ďalšie správy z ďalekého východu.

Ak ťa zaujímajú aj iné destinácie, ktoré som na svojich cestách navštívil, pozri si môj blog o cestovaní photoandtraveling.com. Potešíš ma.

Do vtedy, ale aj potom sa maj fajn!

Aleš

Aleš Tvrdý

Aleš Tvrdý

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  109
  •  | 
  • Páči sa:  288x

Už je to niekoľko rokov dozadu, čo som pochopil, že cestovanie ma robí šťastným. Ba dokonca, je to moja vášeň a tá najlepšia škola životom. Neodmysliteľnou súčasťou mojich ciest je aj fotoaparát a práve prostredníctvom svojich záberov sa snažím každému ukázať, že cestovanie je dostupné pre každého. Preto som pred pár rokmi založil cestovateľský blog photoandtraveling.com kde sa snažím podeliť o svoje zážitky a skúsenosti z ciest. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu