Ponuka za milión. Prečo som ju odmietol

Autor: Aleš Tvrdý | 9.10.2020 o 3:57 | (upravené 10.11.2020 o 3:02) Karma článku: 11,26 | Prečítané:  6586x

Ponuka za milión, neprichádza každý deň. Poznáš to. Čím si starší, tým viac porovnávaš. Je úplne jedno, čo to je. Porovnávaš všetko. Predošlé zamestnania, priateľov, vzťahy, frajerky, milenky, šéfov, koníčky, filmy, zážitky…

No proste takto by som mohol pokračovať hádam aj do zajtra. Ale nechcem. Nechceš iste ani ty. Jasné, to by každého rýchlo omrzelo. Pointa je v tom, že nech už si muž, či žena, mladý, starší alebo aj po záruke, tak všetci všetko porovnávame. Niektorí viac, iní ešte viac.
Z času na čas mi tiež prebehne hlavou to, že sa zamyslím, celkom neplánovane, o tom aké to bolo pred  pár rokmi a aké to je teraz. Čo je lepšie alebo čo by som mohol urobiť lepšie nabudúce. To mi príde ako taká celkom prirodzená reakcia na podnety, ktoré sa mi naháňajú v hlave. Takisto aj ja som už v živote dostal rôzne ponuky. Mnohé boli podobné, mnohé jedinečné. No a tu sa konečne dostávam k pravej podstate celej veci, o ktorej dnes píšem.

Ak radšej počúvaš ako čítaš, tak som nahral celý článok do záznamu. Klikni tu a kľudne si zvyšok textu vypočuj

Dostal som ponuku, akú nikdy pred tým. Je to zakaždým zaujímavé, čeliť vlastným myšlienkam, keď rozum bojuje s vidinou zárobku, o ktorom mnoho ľudí len sníva. Vrátane mňa, samozrejme. Takéto situácie sú na roztrhnutie. O čo vlastne išlo?

Počas víkendov alebo sviatkov, keď som na Taiwane a je pekné počasie, tak na jednej celkom značne turistami frekventovanej ulici, predávam fotografie. Sú to snímky z mojich ciest. Nie ako sa škvarím v „plafkách“ na nejakej pláži alebo sa tam vyvaľujem, ako morom vyvrhnutý tuleň. Okrem toho, že mnohokrát sa pri mne zastavia rôzni ľudia a prehodíme spolu reč o cestovaní, tak si aj nejaký dolár navyše privyrobím. Je to tak spojenie príjemného s užitočným. Tak prečo nie. Stále to však nie je spomínaná ponuka za milión. Tá prišla neskôr.
Raz sa pri mne zastavila nejaká žena. Mohla byť vo veku podobnom tomu môjmu. Neviem presne. Ázijským ženám sa niekedy len veľmi ťažko odhaduje vek. Vedela dobre po anglicky, a preto sme sa dali rýchlo do reči. Bavili sme sa ako obvykle. Témy cestovania, niečo o mojej krajine, niečo zas o tej jej. Táto žena bola z Taiwanu. Z iného mesta ako bývam ja. Celkom sa ten náš rozhovor natiahol a rozprávali sme sa takmer hodinu. Ukončila to s tým, že sa jej veľmi páčia všetky moje fotografie a chce ich všetky. Myslel som, že si robí zo mňa dobrý deň, no nenechal som sa zaskočiť. Pohotovo som jej odpovedal, že si ich kľudne všetky môže vziať. Mne to len urobí radosť. Ona si ich však naozaj všetky vzala. Rozlúčili sme sa a odišla.

Týždeň na to, som išiel predávať opäť. Všetko bolo tak ako aj po iné dni. V nedeľu podvečer sa však tá žena z pred týždňa vrátila opäť. Počas toho ako sme sa spolu znovu rozprávali, mi napadlo, že dnes už zrejme neprišla kvôli fotkám. Veď už má všetky doma. Nijak som sa tomu nevenoval a bavili sme sa ďalej. Nejak prišlo na tému aj o jej práci. Povedala mi len toľko, že riadi svoj vlastný podnik, v meste kde býva.

To mi ako odpoveď stačilo a bavili sme sa ďalej. V tom však z tejto stále vysmiatej ženy pominul úsmev a povedala mi skutočný dôvod, prečo prišla opäť do mesta, kde som. Povedala, že prišla kvôli tomu, lebo mi chce dať ponuku. Odpovedám, že to na mňa kľudne môže vybaliť, som pripravený. Vtedy som však netušil do čoho sa púšťam. Napadlo mi, že keď si zobrala naposledy všetky moje fotografie, tak bude možno chcieť nejaké ďalšie alebo väčšie. Čakal som však na to, čo mi povie.

„Vieš, hneď na prvý pohľad, keď som ťa zbadala, tak si sa mi veľmi zapáčil. Nie len kvôli tomu, že si cudzinec, ale celkovo, ako vystupuješ a komunikuješ s ľuďmi. Značnú chvíľu som ťa sledovala a spýtala som sa na teba aj okolitých ľudí, čo ťa tu poznajú. Mali rovnaký názor ako ja. Preto ti chcem dať ponuku, akú nedávam hocikomu. Som úspešná a bohatá žena, ktorá vlastní svoj vlastný podnik. Práve vďaka tomu, mám dostatok peňazí, no to čoho moc nemám je čas. Mladosť mi kvôli práci unikla a už sa to nedá vrátiť späť. Nesťažujem sa. Som šťastná. Keďže nemám čas, tak som veľakrát sama. Sama ako žena. Nemám priateľa či partnera. Nemala by som na neho čas. Preto nemám ani deti, pochopiteľne.

Nenechaj si újsť ani príspevky z môjho Instagramu. Okrem čerstvých informácií v podobe krátkych videí, fotografií alebo textov, sa tak dozvieš aj zaujímavé tipy, z aktualnej lokality.

Vždy som však deti chcela mať. O manželovi sa to povedať nedá. Ako som už spomenula, tak sa mi veľmi páčiš (tu som sa už začal obávať tej nastávajúcej ponuky). Chcem tvoj genetický materiál. Zaplatím ti jeden milión dolárov (taiwanských) ak s tebou otehotniem a porodím dieťa. Najskôr ti zaplatím časť celej sumy, keď otehotniem, tak ti zaplatím druhú časť sumy. Keď sa dieťa narodí, tak ti doplatím zostávajúcu časť tejto sumy. Potom, ako sa tak stane, nikdy viac ani mňa, ani dieťa už v živote neuvidíš. Podpíšeme zmluvu, kde sa vzdáš otcovstva a ja sa zaviažem k tomu, že od teba nikdy nič nebudem vyžadovať pre dieťa ani mňa. Môžeš mi darovať len tvoje spermie a ja podstúpim umelé oplodnenie, ale ak chceš, môžeš ma párkrát prísť pozrieť do môjho domu, kde sa budeš pokúšať o to, aby si dodržal zmluvu. Nemusíš mi odpovedať hneď. Ja sa za tebou opäť zastavím budúci týždeň alebo neskôr. Premysli si môj návrh.“

Nevyzerala, že by si zo mňa robila dobrý deň, no aj tak som sa chcel radšej uistiť, či len nežartuje. Odpovedala, že príde budúci týždeň aj s pripravenou zmluvou. Zrejme to teda myslela naozaj vážne. Netrebalo mi však premýšľať dlho a jej ponuku so šiestimi nulami som slušne odmietol. Nabádzala ma stále na to, aby som si to rozmyslel, lebo sa nemusím s rozhodnutím vôbec ponáhľať. Ponuka za milión neprichádza každý deň. Ja som však ani na okamih neváhal a slušne opäť odmietol.

Pár víkendov na to, prišla opäť a pýtala sa či som zmenil svoj názor. Nepresvedčila ma, lebo som stále trval na tom, že túto ponuku odmietnem. Odvtedy sa už nikdy neukázala a zablokovala ma na aplikácii, cez ktorú bola so mnou v kontakte.
V minulosti som už počul, že najmä v Japonsku ženy túžia otehotnieť s belochmi. Dokonca jeden môj veľmi dobrý kamarát mi o tom rozprával, lebo jemu sa to stalo viackrát. Pár dievčat od neho chcelo aby im zanechal potomka. Nikdy mu však za to neponúkali taký honorár ako mne. Nebola to teda ponuka za milión, ale aj tak…
Tak som sa teda vedome vzdal svojho prvého miliónu. Možno by som si za to kúpil nejaký moderný skúter, pár letov v prvej triede a luxusný hotel, kde by mi každý večer robili masáž iné krásky. Doprial by som si luxusné jedlá. Namiesto toho sa stále vozím na dvadsaťročnom skútri, lietam nízkonákladovými spoločnosťami a spávam na izbe v hosteli spolu s ďalšími desiatimi cudzími ľuďmi. Na masáž idem raz za čas a zaplatím za ňu nejakej milej pani na ulici, ktorá na mňa vyjrikuje s najlacnejšou ponukou. Jedlo si vychutnám pravidelne v seven eleven. A aký je v tom rozdiel? Vždy keď sa pozriem do zrkadla, vidím tam ľudskú tvár a nie prázdny ksicht, ktorý sa naháňa len za bankovkou.

Ak ťa zaujíma viac zo života na cestách, pozri si môj blog o cestovaní photoandtraveling.
Potešíš ma!

Nech sú aj tvoje dni fajn!
Aleš

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Bratislavský Aupark mení majiteľa. Cena prekoná všetky rekordy

Realitný obchod desaťročia je pred finalizáciou.

Komentár Branislava Benčata

Haščák nie je Penta? Nebláznite

Partneri počkali, kým sa boss stiahne potupne.


Už ste čítali?